Hrubý verejný dlh Slovenska na konci roka 2024 dosiahol 59,3 % HDP a podľa odhadu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) sa do konca roka 2025 zvýši na 61,8 % HDP. Znamenalo by to prekonanie pandemického rekordu z roku 2021, keď dlh dosiahol 60,2 % HDP.
„Stabilizáciu dlhu na strednodobom horizonte do roku 2027 nezabezpečí ani splnenie vládou cielených schodkov,“ uvádza RRZ vo svojej analýze.
Finančné krízy
Vývoj verejného dlhu v posledných dvoch desaťročiach ukazuje, že Slovensko dokázalo svoje financie v lepších časoch ozdravovať, no v krízach zakaždým prudko stratilo rovnováhu. Po vstupe do Európskej únie v roku 2004 štát profitoval z rýchleho hospodárskeho rastu, privatizačných príjmov a reformných krokov, ktoré pomohli znížiť dlh pod 30 % HDP. Kľúčovú úlohu zohrala aj vysoká dynamika ekonomiky. Slovensko sa z dlhu dokázalo „vyrásť“.
Slovensko míňa rekordne, výdavky štátu sa podľa rozpočtovej rady blížia k polovici ekonomiky
Lenže finančná kríza v rokoch 2009 – 2013 znamenala zlom. Hospodárstvo sa prepadlo, daňové príjmy klesli a sociálne výdavky rástli. Verejný dlh sa takmer zdvojnásobil, pričom štát neprijal výrazné protikrízové opatrenia. V konjunktúre po roku 2014 síce ekonomika opäť rástla, no fiškálna disciplína zaostávala. Slovensko sa nedokázalo vrátiť na predkrízovú úroveň, na rozdiel od susedného Česka, ktoré svoje verejné financie stabilizovalo.
Súčasná situácia
Do pandémie COVID-19 tak krajina vstupovala s nedostatočným fiškálnym vankúšom. Kombinácia pandémie, energetickej krízy a vysokej inflácie v rokoch 2020 až 2023 spôsobila prudký nárast výdavkov, ktoré bolo nevyhnutné kryť dlhom. Aj keď inflácia v rokoch 2022 – 2023 dočasne pomohla „odinflovať“ časť dlhu, po jej ústupe sa trend zadlžovania obnovil ešte rýchlejším tempom.
Slovenská ekonomika spomalí, RRZ vidí riziká najmä v budúcich konsolidačných opatreniach aj čerpaní eurofondov
RRZ upozorňuje, že dnešná situácia je iná – Slovensko sa už nenachádza v kríze, nezamestnanosť je nízka a ekonomika sa stabilizovala. Napriek tomu však verejné financie vykazujú extrémne deficity.
„Najväčším ťahúňom dodatočného zadlženia je štrukturálny primárny deficit,“ konštatuje Rada. Ten dnes dosahuje podobné úrovne, aké krajina zažila počas finančnej krízy, no v úplne odlišnom hospodárskom prostredí.
RRZ hovorí o „konsolidačnej únave“
Problémom sú najmä výdavky, ktoré od roku 2019 vzrástli o takmer deväť percentuálnych bodov HDP. Ak sa trend nezmení, do roku 2026 sa môžu priblížiť k 50 % HDP. Vládne konsolidačné balíčky sa zatiaľ spoliehajú najmä na vyššie dane a odvody, nie na úspory. Rozpočtová rada preto varuje, že bez „jasného ozdravného plánu založeného na konkrétnych a trvalých opatreniach znižujúcich verejné výdavky“ sa riešenie problému len odďaľuje.
Slovenský deficit rastie, štát hospodáril po deviatich mesiacoch s mínusom 3,8 miliardy eur
Čím dlhšie bude Slovensko s reformami čakať, tým viac zaplatí. Nielen ekonomicky, ale aj spoločensky. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť to nazýva „konsolidačnou únavou“, teda javom, keď verejnosť aj politici strácajú vôľu robiť nepopulárne, no nevyhnutné opatrenia. Jedinou dlhodobou cestou, ako dostať dlh pod kontrolu, sú podľa RRZ štrukturálne reformy, ktoré podporia rýchlejší ekonomický rast a vyšší výber daní bez ďalšieho zvyšovania sadzieb.
„Spoliehať sa na to, že z dlhov vyrastieme vďaka rastu HDP, už nestačí,“ uzatvára RRZ. Slovensko tak stojí pred zásadnou výzvou. Buď začne svoje financie ozdravovať v čase relatívneho pokoja, alebo ho k tomu prinúti ďalšia kríza.
