Pod fiškálnou politikou si môžeme predstaviť nástroj, ktorý sa týka využívania vládnych výdavkov a daňových politík na ovplyvnenie ekonomických podmienok, najmä tých makroekonomických. Fiškálnu politiku často spájame s monetárnou politikou, ktorá je jej protikladom a ktorú prijímajú centrálni bankári.
Ako to vlastne celé funguje
Vláda má množstvo spôsobov ako ovplyvniť ekonomiku prostredníctvom fiškálnej politiky. Jednou z hlavných využívaných metód sú vládne výdavky, prostredníctvom ktorých môže vláda zvýšiť ekonomickú aktivitu a vytvoriť pracovné miesta zvýšením výdavkov, čo by prinieslo do ekonomiky viac peňazí.
Ďalšími metódami je zdaňovanie a kontrola inflácie. Hlavným cieľom fiškálnej politiky je podpora ekonomického rastu. Tým, že vláda podporí hospodársku aktivitu a zamestnanosť zvýšením výdavkov, môže tak dôjsť k zvýšeniu výberu daní.
Bitcoin na vzostupe reaguje na zlyhávajúci bankový sektor
V prípade kontroly inflácie to funguje tak, že ak máme v obehu prebytok peňažných prostriedkov, ktoré naháňa nedostatočné množstvo tovaru, inflácia spôsobí zvyšovanie cien. Vláda môže znížiť dopyt tak, že upraví výdavky a zdaňovanie, čo môže nakoniec pomôcť k zníženiu inflácie.
Z veľkej časti je fiškálna politika založená na myšlienkach britského ekonóma Johna Maynarda Keynesa. Tvrdil, že ekonomická recesia je spôsobená nedostatkom komponentov agregátneho dopytu v oblasti spotrebiteľských výdavkov a obchodných investícií. Keynes veril tomu, že vlády by mohli stabilizovať hospodársky cyklus a regulovať ekonomický výstup úpravou výdavkovej a daňovej politiky, aby mohli kompenzovať nedostatky súkromného sektora.
Jeho teórie boli vyvinuté v reakcii na Veľkú hospodársku krízu, ktorá sa vzpierala predpokladom klasickej ekonómie, že sa ekonomické výkyvy opravujú samy.
Rôznorodé správanie súkromného sektora
Zložky agregátneho dopytu súkromného sektora sú podľa keynesiánskych ekonómov premenlivé a závislé od psychologických a emocionálnych faktorov na to, aby mohol byť udržaný rast ekonomiky.
Krachujúce banky a ich vplyv na kryptomeny
Hospodárska recesia môže priviesť spotrebiteľov a podniky k neistote, pesimizmu a strachu a nadmerná pozitivita verejného sektora v dobrých časoch zas k prehriatiu ekonomiky a inflácii.
Dá sa to napraviť vládnym fiškálnym opatrením
V prípade, ak sa výdavky súkromného sektora znížia, vláda môže minúť viac a zdaniť menej, aby mohla priamo zvýšiť agregátny dopyt.
Ak je zas na druhej strane súkromný sektor príliš optimistický, čiže míňa veľa a rýchlo na spotrebu a nové investičné projekty, vláda môže minúť menej a zdaniť viac, aby agregátny dopyt znížila.
To znamená, že aby vláda pomohla stabilizovať ekonomiku, mala by počas hospodárskych poklesov hospodáriť s veľkými rozpočtovými deficitmi a naopak pri raste ekonomiky hospodáriť s rozpočtovými prebytkami.
Typy fiškálnych politík
- Expanzívna politika
Zvyčajne ju môžeme charakterizovať deficitnými výdavkami, ktoré nastávajú vtedy, keď vládne výdavky prevyšujú príjmy z daní či iných zdrojov.
Medzi dva hlavné príklady expanzívnej politiky zaraďujeme znižovanie daní a zvyšovanie vládnych výdavkov. Používa sa na zabránenie alebo ukončenie recesie, prípadne na zabránenie vysokej nezamestnanosti. Počas recesie sa mení ekonomická aktivita tak, že sa mení nákupné správanie jednotlivcov.
Musia robiť nové rozhodnutia o typoch produktov, ktoré si kúpia a celkovo sa ich výdavky znižujú. Toto má za následok nižšie príjmy pre podniky a to zase vedie k vyššej nezamestnanosti a ešte väčšiemu zníženiu výdavkov a ekonomickej aktivity.
Typickým príkladom zníženia daní je, že vláda vynaloží úsilie a podporí ekonomickú aktivitu tak, že daňovým poplatníkom pošle určitú čiastku peňazí v závislosti od ich rodinného stavu, pričom na to vyhradí vysoké množstvo peňažných prostriedkov.
Na druhej strane ako príklad zvýšenia vládnych výdavkov si môžeme predstaviť rok 2009, kedy bol počas veľkej recesie prijatý v USA zákon o obnove a reinvestíciách, v dôsledku ktorého bolo do infraštruktúry, vzdelávania a dávok v nezamestnanosti.
Expanzná fiškálna politika môže pomôcť ekonomike tak, že vláda stimuluje výdavky vytvorením nových pracovných miest a znižovaním nezamestnanosti. Zníženie daní môže zvýšiť výdavky rýchlym vkladom do rúk spotrebiteľov. V konečnom dôsledku môže obnoviť dôveru vo vládu, čo napokon pomôže podnikom aj ľuďom pocítiť ekonomické ozdravenie a zmierni tak ich finančné nepohodlie.
- Kontrakčná politika
Tam, kde expanzívna fiškálna politika zahŕňa deficity výdavkov, kontrakčnú fiškálnu politiku charakterizujú rozpočtové prebytky.
Tvárou v tvár rastúcej inflácii ju môže vláda vykonávať aj do takej miery, že môže vyvolať recesiu, aby mohla obnoviť rovnováhu ekonomického cyklu. Nakoľko je kontrakčná fiškálna politika skôr nepopulárna, preferuje sa kontrakčná menová politika.
Menová politika je preferovaným nástrojom aj v aktuálnej krízovej situácii, keďže Federálny rezervný systém (Fed) zvyšuje úrokové sadzby a obmedzuje ponuku peňazí a úverov, aby následne mohol znížiť infláciu.
Do akej miery ovplyvňuje fiškálna politika ľudí
Jej účinky nepociťujú všetci v rovnakej miere. Samozrejme záleží od politickej orientácie a cieľov tvorcov politiky, čo by mohlo ovplyvniť najmä strednú ekonomickú triedu, ktorá predstavuje zvyčajne najväčšiu ekonomickú skupinu.
V čase, keď sa dane zvyšujú, tá istá skupina môže platiť vyššie dane v porovnaní s bohatšou vyššou triedou.
Podobne, ak sa vláda rozhodne opačne upraviť svoje výdavky tak, že sa rozhodne, že zainvestuje napríklad do výstavby mostov, ponúkne tak prácu a viac príjmov len špecifickej skupine – ľuďom zo strednej ekonomickej triedy,
Majú fiškálnu politiku aj kryptomeny?
V tom tradičnom zaužívanom zmysle ju kryptomeny nemajú z dôvodu decentralizácie a nedostatku centralizovaného riadenia. Kryptomeny majú odlišné menové politiky a pravidlá. Pozrime sa napríklad na bitcoin, ktorý má stanovenú pevnú zásobu mincí. Akonáhle sa dostanú do obehu aj tie posledné, už viac ich vyťažených nebude. Tento limit pomáha regulovať jeho ponuku aj dopyt.
Aj napriek tomu, že fiškálna politika kryptomenám chýba, ich vlastné pravidlá a protokoly môžu výrazne ovplyvniť ich prijatie a hodnotu.
Klasická makroekonómia považuje fiškálnu politiku za účinnú stratégiu, ktorú vláda používa na vyváženie prirodzenej depresie vo výdavkoch a ekonomickej aktivite, ku ktorej dochádza počas recesie. V prípade, ak sa obchodné podmienky zhoršujú, spotrebitelia a podniky obmedzujú výdavky a investície. Toto zníženie spôsobuje ďalšie zhoršovanie podnikania a spúšťa cyklus, z ktorého môže byť ťažké uniknúť.
Zdroje : https://economictimes.indiatimes.com, https://cointelegraph.com, https://www.economicsonline.co.uk
Článok vznikol v spolupráci s Trader 2.0
