Vysoká inflácia ovplyvnila do istej miery každého z nás. Analytici Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) sa pozreli na to, ako šok ovplyvnil kúpyschopnosť rodín v členení podľa rodinnej štruktúry a podľa hlavného príjmu rodiny. Zvolili pohľad na celkový dopad ekonomického vývoja na rodiny na horizonte rokov 2022 a 2023 poznačených inflačným šokom.
Čím viac detí v rodine, tým vyšší rast kúpnej sily
V dôsledku inflácie, bez akýchkoľvek kompenzačných opatrení, by výdavky rodinám s rôznym počtom detí vzrástli o 31 až 36 %. O niečo negatívnejší by bol dopad na jednotlivcov v porovnaní s dvojicami, keďže v ich spotrebnom koši majú väčšiu váhu položky, ktorých ceny rástli najviac. Pri zohľadnení zastropovania cien energií pre domácnosti, vplyv inflácie na kúpyschopnosť je vyrovnanejší.
Požiadali ste o predčasný starobný dôchodok? Vieme, čo treba urobiť, ak nechcete platiť sami zdravotné poistenie
Na strane kompenzačných vplyvov sú rozdiely výraznejšie. Cenový strop na energie a rast disponibilných príjmov zvýšili kúpyschopnosť rodín s rôznym počtom detí o 41 až 64 %. Vyšší počet detí znamenal vyššiu kompenzáciu, a to vďaka vládnym opatreniam zameraným na rodiny s deťmi. Čím viac detí v rodine, o to viac rodiny získali z navýšenia daňového bonusu na dieťa a prídavkov na deti.
Naopak, rodinám bez detí pomohli vládne opatrenia, ktoré boli prijaté priamo v súvislosti s infláciou. V kategóriách rodín bez detí sú zahrnutí aj dôchodcovia, preto pozitívny vplyv na kúpyschopnosť týchto rodín mali podľa analytikov najmä opatrenia, ktorými vláda v čase vysokej inflácie mimoriadne navýšila dôchodkové dávky.
Významný je aj vplyv automatickej valorizácie dávok, keď sa nadmerný rast cien v roku 2022 preniesol do vyšších dôchodkov v roku 2023.
Jednoduchšie to mali rodiny s pracovným príjmom
Rodinám, ktorých hlavným zdrojom príjmu je práca, vzrástla kúpna sila o 11 %. Je to dvojnásobok v porovnaní s 5-percentným rastom kúpnej sily rodín, ktorých hlavný príjem tvoria dávky iné ako dôchodky.
Mladým Slovákom nebudú stačiť dva piliere. Ako si zabezpečiť slušný dôchodok?
Rozdiel je najmä v tom, ako týmto rodinám vzrástli výdavky. Negatívny vplyv inflácie sa silnejšie podľa analytikov rozpočtovej rady prejavil u nízkopríjmových rodín bez pracovného príjmu, keďže v spotrebnom koši rodín s nižším príjmom majú väčšiu váhu výdavky na potraviny a energie, ktorých ceny rástli najviac. Po zohľadnení cenového stropu energií je rast výdavkov porovnateľný.
Negatívny vplyv inflácie bol kompenzovaný pre obe kategórie rodín v rovnakej miere. Rodiny s pracovným príjmom získali najmä z toho, že pod tlakom inflácie zamestnávatelia zvýšili mzdy viac ako v štandardnom roku. Okrem toho zvýšenie daňového bonusu na dieťa, t.j. vládne opatrenie s významným pozitívnym vplyvom, sa týka len rodičov s pracovným príjmom. Pre rodiny s prevažujúcim príjmom z dávok bol najvýznamnejším vplyv automatickej valorizácie dávok a vládnych opatrení.
Poberateľov dôchodkov kompenzovali viac
V dôchodcovských rodinách vzrástla kúpyschopnosť o 9 %, čo je takmer dvojnásobok v porovnaní s rodinami s inými ako dôchodkovými dávkami. Výdavky vzrástli v oboch kategóriách rodín podobne, 39 % vs 38 %. Čo sa však týka kompenzácií, poberatelia dôchodkov vo vyššej miere získali z vládnych protiinflačných opatrení.
Dôchodky rástli podľa analytikov vďaka vyplateniu štrnásteho dôchodku, jednorazového príspevku pre dôchodcov vo výške 300 eur a aj vďaka mimoriadnej valorizácii v roku 2023. Aj automatická valorizácia dopriala štedrejšie navýšenie dávok dôchodcom než poberateľom iných dávok. Dôchodkové dávky sú valorizované inak ako ostatné sociálne dávky a v posledných dvoch rokoch rástli rýchlejšie.
Pohľad na priemernú zmenu v kúpnej sile hovorí o jej raste pre každú analyzovanú kategóriu, či sa pozeráme na rodiny podľa počtu detí, alebo podľa ich hlavného zdroja príjmu. Neplatí to však pre všetky rodiny. Na analyzovanom dvojročnom horizonte 15 % rodín čelilo poklesu v kúpnej sile.
Pri pohľade na rodiny podľa ich štruktúry, najčastejšie čelili poklesu v kúpnej sile jednotlivci (23 %). Jednotlivci sú zároveň najpočetnejšou kategóriou rodín, poklesu kúpyschopnosti tak čelilo v tejto kategórii 370-tisíc osôb. Platí, že s vyšším počtom detí v rodine sa znižuje pravdepodobnosť poklesu kúpyschopnosti. V kategórii rodín s tromi alebo viac deťmi neboli zaznamenané žiadne také rodiny.
Pri pohľade na rodiny podľa hlavného zdroja príjmu, najčastejšie zaznamenali pokles v kúpnej sile rodiny s príjmom z dávok iných ako dôchodky (37 %). V prípade, že tieto rodiny nemajú deti, poklesu v kúpnej sile čelilo až 42 % rodín. Takýchto rodín je menší počet, pokles sa preto dotkne relatívne malej časti populácie. V rodinách s hlavným príjmom z práce a v dôchodcovských rodinách, ktoré sú v populácii mnohopočetne zastúpené, čelil poklesu v kúpnej sile rovnaký podiel rodín (13 %).
Ako analytici simulovali zmeny v kúpnej sile
Analýza vychádza z údajov o príjmoch a výdavkoch rodín v roku 2021, čo je posledný rok pred vypuknutím inflačnej krízy.
Vývoj v rokoch 2022 a 2023 je nasimulovaný podľa makroekonomických prognóz z júna 2021 a februára 2023. Použili simulácie, pretože detailné údaje o skutočnom vývoji príjmov rodín v roku 2023 budú dostupné približne o dva roky.
Výsledky hovoria o tom, ako by sa zmenila kúpna sila, ak by Slováci nemenili svoje nákupné správanie a kupovali tie isté typy tovarov a služieb ako v roku 2021. Analytici sa zamerali teda hlavne na otázku, či a ako bol nárast cien kompenzovaný na strane príjmov.
