Politický aj občiansky spor o obsah tretieho balíčka konsolidácie verejných financií naberá na intenzite. A to aj napriek pokusom vládnej koalície prekryť jeho negatívne vnímanie aj vlastnými voličmi smutno trápnym a nedôstojným osobným útokom premiéra na matku lídra najsilnejšej opozičnej strany a smiešnym zvaľovaním zodpovednosti za zlý stav verejných financií na Progresívne Slovensko, ktoré nikdy nebolo pro moci a je prvýkrát v parlamente, lebo veď voliči musia vedieť, kvôli komu budú strádať.
Na rozdiel od minulého roku návrh na konsolidáciu vyprovokoval protesty organizované štyrmi opozičnými stranami. Ba aj Konfederácia odborových zväzov po štyroch rokoch ohlásila na 30. septembra protest pred NR SR.
Nespokojnosť vyjadrujú aj zamestnávateľské organizácie, samosprávy, mimovládny sektor a ďalšie zložky spoločnosti. Tento vývoj má korene už v spôsobe prípravy tretieho kola konsolidácie. Bol ešte arogantnejší a kabinetnejší ako ten lanský, ktorý si tiež vyslúžil silnú kritiku.
Šliapanie si po jazyku
Robert Fico poprel svoje vlastné slová aj podpisy, napr. 11. novembra 2021 ako predseda opozičnej strany v diskusii v pléne NR SR na adresu Hegerovej vlády povedal: „Vláda pri prijímaní nových pandemických opatrení neviedla sociálny dialóg. Nie je možné pripravovať zákony, ktoré sa týkajú celého štátu, bez sociálneho dialógu.“
Slovensko, sociálny raj s výhľadom na rozbité cesty a prázdne sľuby - KOMENTÁR
V preambule Programového vyhlásenie vlády SR sa uvádza: „Sociálny dialóg prakticky neexistuje, keďže predchádzajúca vládna zostava ignorovala legitímne požiadavky sociálnych partnerov. Vláda Slovenskej republiky obnoví partnerský dialóg na všetkých úrovniach a k oprávneným požiadavkám partnerov bude pristupovať s rešpektom.“
V kapitole Stabilné a motivujúce podnikateľské prostredie nájdeme tento záväzok vlády: „Jedným z hlavných predpokladov udržateľného hospodárskeho rastu a nízkej miery nezamestnanosti je legislatívna stabilita prostredia. Vláda si kladie za cieľ zásadne zvýšiť stabilitu podnikateľského prostredia, a to obmedzením používania inštitútu skráteného legislatívneho konania a zabránením obchádzania diskusie so sociálnymi partnermi formou účelových návrhov zákonov bez riadneho zhodnotenia vplyvov na rozpočet verejnej správy, vplyvy na podnikateľské prostredie či sociálne vplyvy. Vláda považuje za nevyhnutné garantovať prediktívnu legislatívu v oblasti podnikateľského prostredia a sprísniť štandardizované spôsoby jej prijímania.“
Výsmech signatárom Deklarácie k rozvoju celospoločenského dialógu
22. 8. 2024 premiér podpísal za svoju vládu Deklaráciu k rozvoju celospoločenského dialógu v Slovenskej republike. V jej 2. článku sa uvádza: „Signatári sa zaväzujú, že budú aktívne spolupracovať v hľadaní optimálnych a efektívnych riešení pre rast kvality života občanov Slovenskej republiky uplatňovaním celospoločenského dialógu na báze odborných tímov a komisií. Budú otvorení ďalším námetom odbornej verejnosti s ambíciou zlepšenia riadenia a koordinácie jednotlivých politík štátu konkrétnym zapojením sociálnych partnerov a aktérov celospoločenského dialógu s presahom na európsku úroveň.“ Základný nástroj pre napĺňanie týchto cieľov predstavuje Stála konferencia celospoločenského dialógu v Slovenskej republike.
Deklarovaným zmyslom tohto telesa, ktoré pozostáva zo zástupcov Vlády SR, Konfederácie odborových zväzov, Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR, Asociácie priemyselných zväzov a dopravy, Republikovej únie zamestnávateľov, Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory, Klubu 500, Združenia miest a obcí Slovenska, Samosprávnych krajov Slovenska, Slovenskej akadémie vied, Slovenskej rektorskej konferencie Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory, Slovenskej lekárskej komory, Jednoty dôchodcov Slovenska, Konferencie biskupov Slovenska a Ekumenickej rady cirkví v Slovenskej republike, je vytvoriť „konkrétne podmienky pre efektívny prenos diskutovaných odborných a celospoločensky dôležitých problémov tak, že v spolupráci s Úradom vlády Slovenskej republiky, ministerstvami a ostatnými ústrednými orgánmi štátnej správy budú prijaté konkrétne opatrenia, projekty a začaté procesy ich implementácie v oblasti rozvoja celospoločenského dialógu.“
Dali by sa nájsť viaceré vyjadrenia premiéra, že jeho vláda by neprijala žiadne rozhodnutie bez dohody so zamestnávateľmi alebo zamestnancami.
TRESK! – Veľký tresk, alebo len politický popcorn? - KOMENTÁR
Tretí balíček konsolidácie, ktorý sa dotkne všetkých občanov SR, voličov aj nevoličov vládnucich strán, všetkých vyššie vymenovaných združení a organizácií, však vznikol bez konzultácií so sociálnymi partnermi a bez verejnej odbornej diskusie.
„Ušolichal“ ho minister financií na základe dohôd v koaličnej rade za zatvorenými dverami. To vyvolalo podozrenie, že takýto kabinetný a utajený spôsob prípravy konsolidačných opatrení v úzkom kruhu koaličných politikov umožnil potichu zohľadniť špecifické finančné a daňové záujmy oligarchov blízkych vládnucim stranám.
Minister financií opatrenia prezentoval sám bez premiéra a členov vlády na poslednú chvíľu. Všetkých postavil pred hotovú vec. Aj poslancov vládnucich strán, ktorí sa o obsahu 22 bodov konsolidačných opatrení.
Sociálni partneri márne volali po dialógu s vládou. Hoci vôbec po prvý raz v histórii samostatného Slovenska sa odbory a zamestnávatelia vedeli zhodnúť na spoločnom postoji ku konsolidácii verejných financií. Vláda urobila z tripartity formálny inštitút. Stretla sa až 16. septembra, keď už bol návrh opatrení v parlamente.
Predsedníčka Konfederácie odborových zväzov Monika Uhlerová konštatovala: „Rok sme vyzývali vládu, aby s nami komunikovala, aby s nami konzultovala pripravované opatrenia.“ Predseda Republikovej úniu zamestnávateľov Miroslav Kiraľvarga vyhlásil: „Mali sme sa o tom porozprávať skôr, systémovo a nie v čase, keď parlament rokuje o tom, že či sa tento balík konsolidačných opatrení pôjde skráteným legislatívnym konaním alebo nie.“
Toto obchádzanie tripartity je proti základným princípom sociálnej demokracie, ktorú majú dve vládnuce strany ešte stále v názve, hoci Strana európskych socialistov ich vo svojich radoch už nechce.
Predovšetkým je však cynickým výsmechom predsedu vlády a jeho kolegov všetkým vyššie uvedeným vznešeným a principiálnym deklaráciám o sociálnom dialógu. A prerokovanie a schválenie opatrení v skrátenom legislatívnom konaní s obmedzením rozpravy je bez škrupulóznym ignorovaním záväzku z vládneho programu „zabezpečiť, aby legislatívne návrhy podliehali jednotnému, štandardnému, legislatívnemu procesu, vrátane adekvátnej účasti miestnej a regionálnej samosprávy a účastníkov sociálneho partnerstva, následného medzirezortného pripomienkového konania a prerokovania na zasadnutí Hospodárskej a sociálnej rady Slovenskej.“
To všetko sa udialo namiesto toho, aby sa konsolidácia – ako dlhodobý proces, ktorý bude trvať viacero rokov – pripravovala v demokratickom dialógu, s účasťou odbornej verejnosti. A aby sa aspoň na časti opatrení hľadala zhoda medzi vládou a opozíciou. Uplatnil sa arogantný a autoritársky prístup 4. vlády Roberta Fica k vládnutiu. Inak povedané, už cesta k novému návrhu na ozdravenie verejných financií a spôsob jeho schvaľovania je politická katastrofa sama osebe, bez ohľadu na jeho finálny obsah. Sľubom a záväzkom predsedu vládu sa už jednoducho nedá veriť.
