Jeden z najdrahších energetických projektov histórie je zastavený. Prečítajte si zaujímavý príbeh partnerstva jednej z bývalých sovietskych republík a svetových ropných gigantov.
Kazašskí robotníci sa zotavovali z mrazivých teplôt od vôd Kaspického mora nad šálkou čaju, keď taliansky supervízor prerušil ich prestávku. Chcel od nich, aby sa vrátili do práce. Hovorí sa, že robotníci chytili supervízora, manažéra pracujúceho pre taliansky koncern ENI, ktorý sa podieľal na budovaní gigantického ropného projektu, a natiahli mu na hlavu igelitové vrece. Jeho reakcia? Zbalil si kufre a utiekol z Kazachstanu, píše The Wall Street Journal.
Elitná spoločnosť
Aj takto môže vyzerať práca na projekte, ktorý si doteraz vyžiadal investície 50 miliárd amerických dolárov. Hovoríme o projekte Kašagan v Kaspickom mori, najväčšom ložisku ropy objavenom za posledných 30 rokov. O potenciáli Kašaganu hovorí aj elitné zloženie konzorcia, ktoré na budovaní ropných polí participuje. Lídrami projektu sú s rovnakým takmer 17-percentným podielom svetové ropné giganty Exxon, Royal Dutch Shell, Total a Eni spoločne s kazašskou štátnou ropnou spoločnosťou KazMunaiGas. Menšie podiely mali ConocoPhillips a Inpex. ConocoPhillips neskôr svoj podiel predalo čínskej China National Petroleum Corp.
Vízia spolupráce
Projekt začínal ako vízia ukážkovej spolupráce západných firiem a kazašskej vlády na obnove miestnej ekonomiky cez obrí ropný projekt. Západné firmy mali dodať know-how, kazašský prezident Nursultan Nazarbajev im mal pootvoriť dvere bývalej sovietskej republiky pre modernizáciu hospodárstva. Plány boli pri spustení projektu v roku 2001 veľkolepé. Ropa mala začať prúdiť už v roku 2005 a produkcia mala potenciálne dosiahnuť až 1,5 milióna barelov denne. Čo je takmer denná spotreba ropy Veľkej Británie.
KAŠAGAN
– je ropné pole v Kazachstane, situované pri severnom pobreží Kaspického mora pri meste Atyrau.
– odhaduje sa, že ropné pole má rezervy ropy v objeme zhruba 13 miliárd barelov.
– v oblasti vládnu nehostinné poveternostné podmienky s teplotami od -35 stupňov celzia až po +40 stupňov celzia.
– kvôli zamŕzajúcej morskej vode sa nemohli využiť tradičné technológie morskej ťažby, ale museli byť vybudované umelé ostrovy.
– komerčná prevádzka bola nakrátko spustená v septembri 2013. Ropné pole má byť hlavným zdrojom dodávok cez ropovod z Kazachstanu do Číny.
Zdroj: wikipedia.org
Namiesto toho ale prišlo nafukovanie rozpočtu, inžinierske prešľapy a spory v riadení projektu, ktoré prerastali od nezhôd medzi rádovými pracovníkmi až po kazašskú vládnu špičku a korporátnych lídrov. Výsledkom sú kilometre presakujúcich potrubí, roky meškania, rozpočet nafúknutý o 30 miliárd dolárov a teraz aj zastavenie celého projektu na neurčito.
Dôvodom boli práve deravé potrubia. Keď sa totiž po všetkých problémoch konečne konzorcium dopracovalo v septembri minulého roku k reálnej produkcii ropy, trvalo len pár týždňov, kým ju museli znovu zastaviť. Z potrubí totiž unikali toxické plyny, ktoré museli byť spaľované, čo podľa kazašských úradov zanechalo stopy na životnom prostredí.
Za škody chcú milióny
Odpoveď z kazašskej strany na seba nenechala dlho čakať. North Caspian Operating Company (NCOC), ako sa konzorcium oficiálne volá, žalujú miestne orgány za poškodzovanie životného prostredia o takmer 740 miliónov dolárov. Samotné vyšetrovanie únikov nebezpečných plynov by mohlo byť podľa posledných informácií agentúry Reuters z konca marca ukončené v druhom štvrťroku tohto roka. Na skoré obnovenie ťažby to však zrejme nevyzerá. Členovia konzorcia sa totiž nechali počuť, že proti pokute zo strany kazašských úradov sú pripravení sa brániť aj za cenu ďalšieho stupňovania napätia medzi nimi a miestnou vládou.
Kazašská taktika?
A aby bol príbeh tejto zvláštnej investície ešte zaujímavejší, Kazachstan prišiel aj s ďalšou žalobou kvôli pokračujúcemu meškaniu ťažby. Ako konštatuje agentúra Reuters, vývoj nanajvýš podobný prípadom z minulosti, keď si cez súdne spory kazašská vláda vydobyla vyššie podiely v dvoch z troch veľkých medzinárodných energetických projektov na jej území. Podľa podpísaných zmlúv môže byť výsledkom tohto sporu buď práve navýšenie podielu Kazachstanu v projekte alebo jeho odmietnutie podieľať sa na veľkej časti 50-miliardovej investície.
Pozrite sa, ako megaprojekt za 50 miliárd amerických dolárov vyzerá z vtáčej perspektívy:
Krajina argumentuje tým, že neustále odklady ťažby majú významný dopad na jej hospodárstvo. „Nehovoríme o žiadnej malej hre. Hovoríme o dopade v objeme od dvoch do troch percent hrubého domáceho produktu krajiny. Takže chyby v potrubiach, ktoré sú technickou záležitosťou, v konečnom dôsledku dopadajú na ekonomický rozvoj krajiny,“ citovala agentúra Reuters začiatkom marca tohto roku kazašského premiéra Fadiho Farru.
Bude teda zaujímavé sledovať, ako tento zamotaný príbeh, kde lietajú miliardy a ropa netečie, dopadne. Každopádne môžeme už teraz o projekte Kašagan, napriek jeho nefunkčnosti, hovoriť ako o jednom z najdrahších energetických projektov v histórii.