Investícia švédskej automobilky Volvo Cars pri Košiciach môže byť ohrozená. Slovensku totiž stále chýba legislatíva, ktorá mala zjednodušiť povoľovacie procesy pri výstavbe veterných elektrární. Švédska automobilka prichádza do priemyselného parku vo Valalikoch aj vďaka vládnemu sľubu, že na výrobu svojich elektromobilov bude využívať takmer výlučne zelenú elektrinu vyrobenú v blízkosti priemyselného parku. Automobilka sa už obrátila aj na Slovenskú asociáciu fotovoltického priemyslu a OZE (SAPI). Volvo hľadá developerov obnoviteľných zdrojov energií (OZE), ktorí by vedeli do konca roka 2026 zabezpečiť výstavbu a prevádzku zelených elektrární pre ich závod vo Valalikoch.
Obrátili sa na SAPI
„Ak po roku od ohlásenia zrýchlenia povoľovacích procesov samotná vláda konštatuje, že sme sa nepohli vpred, nemusí byť ani dva a pol roka dosť času na zmenu legislatívy, povolenie projektov a ich výstavbu a uvedenie do prevádzky,“ uviedol člen výkonného výboru SAPI Ján Lacko. SAPI preto považuje za nevyhnutné, aby sa urýchlilo prijímanie zmien, ktoré konečne odstránia legislatívne bariéry v povoľovaní veterných elektrární. „Okolité štáty boli schopné prijímať zmeny legislatívy s cieľom zrýchliť využívanie veternej energetiky aj v pandemickom období roku 2022 rádovo v mesiacoch. U nás sme sa nepohli ani po takmer roku z miesta,“ upozorňuje Lacko.
Prijatie jednotnej metodiky posudzovania projektov veterných elektrární, ktorá by po 20 rokoch odstránila legislatívne bariéry pre rozvoj veternej energetiky na Slovensku, sa od jari 2023 prakticky nepohlo vpred. Vládu SR na to upozornila ešte začiatkom marca Národná implementačná a koordinačná autorita (NIKA), ktorá je zodpovedná za implementáciu Plánu obnovy a odolnosti. „Hoci vnímame vôľu rozbehnúť po mnohých rokoch na Slovensku využívanie veternej energetiky, nevidíme zásadný posun v diskusiách o zmenách zákonov či v rámci prípravy jednotnej metodiky pre posudzovanie týchto obnoviteľných zdrojov energií,“ konštatuje Lacko.
Vláda zatiaľ nepomohla
Okrem jednotnej metodiky pre posudzovanie projektov v rámci celého Slovenska mešká podľa NIKA aj príprava tzv. akceleračných zón (go-to-areas), v ktorých by mali v zjednodušenom režime vyrásť veterné elektrárne s inštalovaným výkonom 300 megawattov. To môže ohroziť nielen platby z plánu obnovy, ktoré sú naviazané na splnenie týchto míľnikov. „Je to najmä na škodu nielen ekonomiky, ale aj domácností. Veterné elektrárne dnes patria spolu s fotovoltickými elektrárňami k technologicky najlacnejším zdrojom elektriny,“ dodal Lacko.
Podľa neho meškajúce zmeny v legislatíve môžu ohroziť záväzky SR voči zahraničným investorom. „Dnes, kedy nemáme jednotnú metodiku, má prakticky každý projekt rozdielne požiadavky na to, čo a ako má vyhodnocovať v rámci posudzovania vplyvov na životné prostredie. Aj po takmer roku od oznámenia začiatku prípravy tejto metodiky je prakticky nemožné odhadnúť kedy, a či vôbec, dokážeme povoliť veternú elektráreň,“ uzavrel Lacko.
