Pevnými palivami v súčasnosti na Slovensku vykuruje približne 350 tisíc domácností. Viac ako tretina kotlov má pritom vyše 30 rokov. Najväčším problémom znečistenia ovzdušia na Slovensku sú práve tuhé znečisťujúce látky, prachové častice, ktoré sa najviac uvoľňujú pri spaľovaní pevných palív vrátane biomasy a tiež pri doprave. Tento problém býva na Slovensku akútny najmä v zimnom období počas vykurovacej sezóny, keď sa najmä v kotlinách drží znečistenie z vykurovacích telies.
Zdravší plyn ako drevo
„Výhodou Slovenska je, že tento problém je možné riešiť využitím existujúcej plynárenskej infraštruktúry. Pri využívaní zemného plynu sa dostáva do atmosféry o 99,9 percenta menej škodlivých pevných častíc v porovnaní s pevnými palivami. V porovnaní s uhlím sa uvoľňuje do atmosféry o 60 percent menej oxidu uhličitého,“ myslí si výkonný riaditeľ Slovenského plynárenského a naftového zväzu Richard Kvasňovský.
Plynofikované Slovensko
Slovensko je stále druhou najplynofikovanejšou európskou krajinou po Holandsku, čo sa týka miery plynofikácie obytných sídiel. Zemný plyn tak prúdi do viac ako 1,5 milióna odberných miest v 77 % slovenských miest a obcí, v ktorých žije viac ako 94 % populácie Slovenska. „Na rýchle a účinné zlepšenie kvality ovzdušia by stačilo, keby plynom vykurovali všetci, ktorí ho majú v dosahu. Preto oceňujeme, že nové vedenie ministerstva životného prostredia pokračuje v projektoch na vyčistenie ovzdušia, vrátane dotácií na výmenu starých kotlov na pevné palivá za plynové. Zároveň podporujeme zámer rezortu životného prostredia, aby sa zvýšil počet monitorovacích staníc, mapujúcich kvalitu ovzdušia v slovenských mestách,“ konštatoval Kvasňovský.
