Od roku 2011 do roku 2013 sa malo na Slovensku podľa plánov ušetriť 8 362 terajoulov energií. No ušetrilo sa len 6 733 terajoulov, čo predstavuje plnenie plánu zhruba na 81 %.
Slovensko ako členský štát Európskej únie má povinnosť každé tri roky poslať Európskej komisii nový akčný plán energetickej efektívnosti. V ňom Ministerstvo hospodárstva SR má vyhodnotiť predchádzajúce trojročné obdobie v oblasti dosiahnutia úspor energií. Taktiež v akčnom pláne predstaví plány na ďalšie trojročné obdobie. Rezort hospodárstva už vypracoval akčný plán, ktorý po schválení slovenskou vládou poputuje do komisie. Tá sa okrem iného dozvie, že počas rokov 2011 až 2013 sa nám nepodarilo ušetriť toľko energií, ako sme si predsavzali.
Problémom verejný sektor
Od roku 2011 do roku 2013 sa malo na Slovensku podľa plánov ušetriť 8 362 terajoulov energií. No ušetrilo sa len 6 733 terajoulov, čo predstavuje plnenie plánu zhruba na 81 %. Ministerstvo vidí za nesplnením cieľa problém vo financovaní jednotlivých úsporných opatrení. „Aj to je dôvod, prečo nie je v súčasnosti možné zabezpečiť plnenie cieľov úspor na 100%,“ uviedol rezort. Za plánmi zaostáva najmä verejný sektor. V ňom sa nám podarilo v spomínaných rokoch ušetriť len 673 terajoulov, pričom na pláne bolo až 2 234 terajoulov. Pochváliť sa nemôže ani priemysel, v ktorom sa vďaka úsporným opatreniam ušetrilo len niečo vyše tisíc terajoulov energií, pričom sa predpokladalo, že to bude necelých 2 500 terajoulov. Pozitívne čísla dosiahli len úsporné opatrenia pri budovách, kde sa namiesto plánovaných 1 754 terajoulov ušetrilo vyše 4 tisíc terajoulov energií.
Tabuľka: Sumárny prehľad vyhodnotenia úspor energie v jednotlivých sektoroch v rokoch 2011-2013:
Na úsporné opatrenia išli miliardy
Na úsporné opatrenia sme vynaložili niekoľko miliárd eur. Podľa zverejnených údajov sme na zateplenie budov, obmenu spotrebičov, na znižovanie energetickej náročnosti pri výrobe, či na znižovanie spotreby energie na dopravu tovarov a osôb vynaložili necelých 6,5 miliárd eur. Naplánovaných bolo pritom len niečo vyše 4,5 miliárd eur. Škrt cez rozpočet urobili opatrenia pri obnove budov, kde sme namiesto plánovanej jednej miliardy minuli vyše 3,7 miliárd eur. V plnení rozpočtu zastával znova verejný sektor. Na úsporné opatrenia v tomto sektore malo ísť viac ako 675 miliónov eur. Reálne sa pritom minulo o 300 miliónov eur menej.
Ešte väčšie ambície
V ďalšom období v rokoch 2014 až 2016 navrhuje ministerstvo hospodárstva úsporu energií na úrovni 8 683 terajoulov. Počas týchto rokov sa však už plánuje aj s ušetrením primárnych energetických zdrojov v objeme 16 tisíc terajoulov. „K plánovanému plneniu cieľa úspor energie prispejú najviac budovy, priemysel a verejný sektor. Po nich nasleduje doprava a spotrebiče,“ dodáva ministerstvo. Na všetky úsporné opatrenia by sa malo minúť viac ako 8,3 miliárd eur. Najviac by malo smerovať na projekty úspor v odvetví obnovy budov a dopravy. V nasledujúcom plánovacom období sa už počíta aj s úsporami pri premene, prenose a distribúcii energií.
Tabuľka: Sumárny prehľad vyhodnotenia úspor energie v jednotlivých sektoroch v rokoch 2014-2016 a 2017-2020:
