Vláda by sa mohla namiesto nezmyselných mimoriadnych rokovaní a následných tlačových konferencií zamyslieť nad tým, či má v prípade vypuknutia reálnej plynovej krízy pripravenú naozajstnú diverzifikačnú stratégiu. Lebo len plné zásobníky plynu nás nezachránia.
Už viac ako tri týždne prinášajú média správy o tom, ako na Slovensko prúdi menej plynu. Teda presnejšie povedané, že náš dominantný dodávateľ plynu, Slovenský plynárenský priemysel (SPP), dostáva z východu menej plynu ako si objednal. Prvé dva týždne bol relatívny kľud. Plynári informovali, že dostávajú menej plynu od 10 do 25 %, ale hneď dodali, že nič tragické sa nedeje, že stále je to dostatok plynu pre slovenských spotrebiteľov. Tretí týždeň, teda minulý týždeň, sa rozhodla naša vláda do celého kolobehu razantne vstúpiť. Dôvodom malo byť ďalšie krátenie dodávok plynu, tentokrát na úrovni 50 %. Najprv premiér po stredajšom riadnom rokovaní vlády informoval v priamom prenose verejnosť, že tak toto už nie, ale v podstate, že je všetko v poriadku, lebo stále dostávame dostatok plynu, a že sme na plynovú krízu pripravení, že nám cez zimu určite nič nehrozí. Nezabudol podotknúť, že plyn sa stal predmetom politického súboja. Na záver povedal, že vláda je pripravená v prípade zhoršenia situácie s dodávkami plynu kedykoľvek mimoriadne zasadnúť a celú vec riešiť. Odhliadnuc od toho, že sme sa od premiéra dozvedeli, že plyn z východu k nám prúdi cez kompresorovú stanicu v rakúskom Baumgartene a nie cez stanicu vo Veľkých Kapušanoch, sme sa okrem nového čísla – 50 %, nedozvedeli nič nové. Zhrnuté a podčiarknuté: plynu dostávame menej, stále je ho však dosť, sme pripravení na všetko, a vláda nad všetkým bdie.
A veru že bdela! Až tak veľmi, že hneď na druhý deň zvolala mimoriadne rokovanie vlády. Téma bola jasná: aktuálna situácia v zásobovaní zemným plynom. Priemerný občan Slovenskej republiky, tak musel spozornieť. Veď čo strašné sa muselo stať od predošlého dňa, že vláda musela mimoriadne zasadať? Nejeden občan závislý na plyne si povedal, že už to prišlo, a na Slovensko neprúdi ani molekula plynu. Správa, z ktorej by sa potešili zrejme iba predavači dreva. Veľké bolo rozčarovanie, keď premiér po mimoriadnom rokovaní vlády iba oznámil, že číslo 50 % sa zmenilo na 51,5 %. Aby sme mu nekrivdili, musíme napísať, že ešte novú informáciu na tlačovke pridal. Všetkým prezradil obchodnú stratégiu SPP, ktorý podpísal zmluvu s nemeckou firmou o dodávkach plynu. Mimoriadne rokovanie vlády tak dalo celej záležitosti punc dôležitosti a nesporne aj toľko očakávaný politický nádych. Premiér vlastne len chcel všetkým dokázať to, čo tvrdil už predtým: že plyn sa stal predmetom politického súboja, v rámci ktorého ukáže slovenskému ľudu ako ho ON vie zachrániť pred nedostatkom plynu.
Je jasné, že vláda musí mať v celej veci jasno, musí byť pripravená na najhoršie, musí mať pripravené alternatívne riešenia a musí sa postarať o svojich občanov aj v prípade úplného odstavenia dodávok plynu. Na to musí mať však pripravenú legislatívu, tím ľudí za to zodpovedných, či diverzifikačnú stratégiu, ktorá by mala dať jasné odpovede, ako v prípade plynovej krízy, lebo len toľko politicky zneužívané zásobníky plynu nás nezachránia. Namiesto toho politici strašia občanov informáciami, že o koľko menej plynu SPP dostáva, a hneď na to tvrdia, že vlastne sa nič nedeje, že vlastne ešte stále dostávame, ako to povedal minister hospodárstva, viac plynu ako spotrebujeme.
Zaujímavé bude sledovať našu vládu až počas naozajstnej krízy. Nikto si ozajstnú plynovú krízu neželá, ale popri kladení polienok do „obývačkového“ ohňa bude zaujímavé pozorovať, ako si vedia kompetentní vďaka toľko omieľaným zásobníkom plynu či reverzným tokom s Rakúskom a s Českou republikou s reálnou krízou aj poradiť, nielen o nej hovoriť, neraz zavádzajúce informácie.
Autor je šéfredaktorom portálu vEnergetike.sk.
