Štátne firmy hospodária s verejnými prostriedkami a občania majú právo vedieť, ako s nimi nakladajú. Organizácia Transparency International Slovensko (TIS) tak zhodnotila rozsudok Najvyššieho súdu SR (NS SR) z konca roka 2020 v prípade sporu TIS so Slovenským plynárenským priemyslom (SPP). Spor s SPP siaha ešte do roku 2015, keď TIS od stopercentne štátnej akciovky požadovala cez infozákon informácie o výške platov a odmien členov predstavenstva a dozornej rady a podrobnosti o zmluve o reklame medzi SPP a Paralympijskou marketingovou spoločnosťou. SPP informácie neposkytol s odôvodnením, že nehospodári s verejnými financami ani majetkom štátu. S ich argumentáciou sa stotožnil aj zakladateľ spoločnosti a odvolací orgán Fond národného majetku (dnes MH Manažment). V októbri 2018 túto argumentáciu potvrdil aj Krajský súd v Bratislave. V tlačovej správe o tom informoval projektový koordinátor TIS Michal Piško.
Najvyšší súd zmenil rozsudok
Rozsudok krajského súdu teraz NS SR po dvoch rokoch zmenil tak, že zamietavé rozhodnutie MH Manažmentu zrušil ako nezákonné. MH manažment už vydal SPP koncom januára aj pokyn na sprístupnenie informácií v plnom rozsahu. „Rozsudok môže mať veľký dopad na možnosti verejnej kontroly aj v ďalších štátnych a mestských firmách, keďže mnohé z nich roky odmietajú sprístupňovať informácie o svojom hospodárení. V našom poslednom rebríčku transparentnosti 100 najväčších verejných firiem z roku 2019 nám napríklad až 40 percent nebolo ochotných poskytnúť údaje o platoch a odmenách ich šéfov,“ povedal Piško.
TIS ďalej uviedlo, že dôležité pre verejnú kontrolu sú aj konkrétne argumenty, na základe ktorých NS SR rozhodol. Súd pri posúdení, či SPP nakladá s verejnými financiami, dôvodil najmä tým, že SPP je akciovou spoločnosťou so 100 percentnou majetkovou účasťou štátu, štát si v nej ako jediný akcionár vykonáva všetky práva a povinnosti valného zhromaždenia a ustanovuje aj orgány spoločnosti. Štát má podľa súdu „absolútnu kontrolu nad jej existenciou a rozhodovacími procesmi a de facto s verejnými prostriedkami vloženými do obchodnej spoločnosti vykonáva podnikateľskú činnosť v hospodárskej súťaži s inými podnikateľskými subjektmi“.
Hospodárenie s verejnými zdrojmi
Vynakladanie zdrojov spoločnosti na platy a odmeny členov jej orgánov je preto podľa súdu možné považovať za hospodárenie s verejnými prostriedkami a neexistuje žiadny dôvod, pre ktorý by sa na SPP nemala vzťahovať povinnosť zverejniť tieto informácie. „Transparentné informovanie o efektívnom vynakladaní verejných prostriedkov na platy a odmeny členov orgánov žalovaného v 2. rade (SPP) nie je len v záujme štátu ako jediného akcionára, ale aj vo verejnom záujme a dochádza ním aj k naplneniu základného práva na prístup k informáciám a k efektívnej kontrole zo strany verejnosti,“ jednohlasne konštatoval senát NS SR v zložení Mariána Trenčana, Miroslava Gavalca a Igora Belka.
K rovnakým záverom NS SR dospel aj ohľadom požadovaných informácií o forme reklamy propagácie SPP, kde spoločnosť podľa neho neponúkla žiadne logické vysvetlenie jej nesprístupnenia. TIS dodáva, že riešením problému kontroly verejných firiem je novelizácia Zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Tá by mala upresniť a rozšíriť možnosti verejnej kontroly aj pri štátnych či mestských firmách. S takýmto zámerom ráta aj programové vyhlásenie vlády.
