Situácia na trhoch s energiami zostáva napätá. Vedúci tímu pre obchodovanie s elektrinou a plynom zo Stredoslovenskej energetiky Marián Rosinec nepredpokladá pre budúcoročný kontrakt výrazné poklesy trhových cien energií.
Ako uviedol pre agentúru SITA, problémom zo strany firemných zákazníkov bolo a je ponechanie si nedokúpených pozícií na koniec roku, s očakávaním poklesu cien, ktoré však neprišlo. „Naopak sústredené množstvo dopytu, na konci roka zvýšilo likviditu, čo ďalej podporilo rast cien energií,“ podotkol.
So spustením vykurovacej sezóny nabrali energetické komodity výraznejší rastový trend. Plyn, elektrina a emisné povolenky rástli na historicky rekordné hodnoty. Rast dopytu po komoditách a hlavne po plyne sa so zimnou sezónou podľa Rosinca predpokladal. Avšak na začiatku nikto neodhadoval, že sa to dostane až k takýmto extrémom.
Rizikové faktory zostávajú nezmenené
Keď sa budúcoročný kontrakt v elektrine na začiatku roku 2021 obchodoval pri úrovni 50 eur za megawatthodinu, tak dnes sa dostal až na úrovne pri 220 eur za megawatthodinu, čo je nárast približne o 300 percent.
Jedinou energetickou komoditou, ktorá nebola týmto rastom výrazne ovplyvnená, je ropa. „Pôsobím v oblasti tradingu od začiatku liberalizácie trhu na Slovensku, avšak takéto obrovské cenové pohyby komodít som ešte nevidel,“ zdôraznil Rosinec.
Slováci prejavili záujem o využívanie obnoviteľných zdrojov do roku 2035, chcú ich namiesto plynu
Hlavnými a najrizikovejšími faktormi na rast cien elektriny zostávajú pre Európu plyn a emisné povolenky. Ako prvé výrazne narástli emisné povolenky, ktoré podobne ako elektrina dosiahli na historické maximá a to z hodnoty 35 eur za tonu na začiatku roku až na 90 eur. Analytici pritom predpokladali ich maximálnu cenovú hladinu na úrovni 60 až 65 eur.
„Najsilnejší vplyv na rast povoleniek bolo vyhlásenie zo strany Nemecka o možnosti zavedenie minimálnej ceny na úrovni okolo 60 eur a tiež odmietnutie intervencie voči rastu ich ceny. To podporilo investorov investovať do pomerne bezpečne rastúcej komodity,“ vysvetlil Rosinec.
Pomôcť by mohol LNG plyn
Cena plynu pre budúcoročný kontrakt sa na začiatku roku pohybovala okolo hladiny 17 eur za megawatthodinu. V súčasnosti je cena budúcoročného kontraktu plynu TTF na úrovni 84 eur za megawatthodinu.
„Tu je potrebné spomenúť viacero vplyvov. Prvým bolo predĺžené minuloročné vykurovacie obdobie s nadštandardným čerpaním zásobníkov zasahujúcim do obdobia, kedy už malo prebiehať vtláčanie,“ dodal Rosinec. Naplnenie zásobníkov pred tohtoročným vykurovacím obdobím je na najnižšej úrovni za ostatných desať rokov.
Zemný plyn môže byť pri plnení klimatických cieľov ešte nápomocný, Slováci sa ho nehodlajú vzdať
Rast cien plynu nielen u nás, ale aj v Ázii, podporilo taktiež presmerovanie LNG plynu do krajín s väčšou rentabilitou. V dnešnej dobe už ceny plynu v Európe dosahujú hodnoty, ktoré sú pre dodávateľov skvapalneného plynu zaujímavé aj u nás. Ku koncu tohto roka očakáva Rosinec jeho zvýšené dodávky do Európy. „Toto by mohlo mierne uvoľniť napätú situáciu,“ podotkol.
Ponuka a dopyt nie sú v rovnováhe
Situácia s plynom v Európe je podľa Rosinca vyhrotená aj pre znížené dodávky plynu zo strany ruského Gazpromu, čím sa v Európe výrazne zvýšila nerovnováha medzi ponukou a dopytom.
Rovnako stále ostáva otvorená otázka spustenia nového plynovodu Nord Stream 2, kde nemecký regulátor uviedol, že licenciu na jeho spustenie vydá až po splnení všetkých požiadaviek zo strany Ruska. Týmto sa uvedené spustenie predpokladá najskôr až v budúcom roku v marci.
Nord Stream 2 by nemal byť nástrojom nátlaku voči Moskve, Nehammer očakáva jeho skoré sprevádzkovanie
„V súčasnosti sa tiež rieši zvýšené riziko so zhromažďovaním vojenskej techniky na rusko-ukrajinskej hranici, kde možný konflikt vyvoláva otázky ohľadom odstavenia plynovodu Nord Stream 2,“ konštatoval Rosinec s tým, že ďalším rizikom je ohrozenie dodávok plynu cez Bielorusko a Poľsko do Európy plynovodom Yamal.
Prezident Lukašenko totiž varoval pred prerušením tranzitu v prípade, že EÚ bude podnikať sankčné kroky voči jeho krajine pre migračnú krízu na bielorusko-poľskej hranici.
