Rakúšania naďalej počítajú s výstavbou ropovodného prepojenia so Slovenskom. A to aj po vyše pätnástich rokoch, odkedy malo Slovensko s výstavbou ropovodu z Bratislavy do rakúskeho Schwechatu začať. Spoločnosť Bratislava-Schwechat Pipeline, ktorú založili slovenský Transpetrol (74-percentný vlastník) a rakúsky OMV (26-percentný), termín začiatku výstavby pre problémy s trasovaním ropovodu na slovenskej strane stále posúva. „OMV má naďalej záujem o realizáciu tohto projektu. Všetok ďalší vývoj v oblasti plánovaného ropovodu Bratislava-Schwechat bude koordinovaný so spoluakcionárom, firmou Transpetrol, a s akcionárom Transpetrolu, Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky. Týka sa to možnosti výstavby a všetkých ďalších krokov,“ uviedla pre agentúru SITA rakúska spoločnosť OMV.
Nepôjde cez Žitný ostrov
Štátny tajomník ministerstva hospodárstva Karol Galek v utorok potvrdil, že o ropovode plánuje v najbližších dňoch s Rakúšanmi rokovať. „Budeme ešte s Rakúšanmi rokovať o trasovaní ropovodného prepojenia,“ povedal na utorňajšej tlačovej besede Galek. Dnes je len jasné, že ropovod nepôjde cez Žitný ostrov. „V programovom vyhlásení vlády sme dali definitívnu stopku výstavbe ropovodu cez Žitný ostrov. Jednoducho tadiaľ ropovod nepôjde,“ zdôraznil Galek. Proti výstavbe ropovodu cez Bratislavu, teda aj cez Žitný ostrov, sa už jasne postavil Bratislavský samosprávny kraj, ako aj vedenie bratislavskej mestskej časti Petržalka.
Problémy s trasovaním
Trasa plánovaného ropovodu má viesť z 90 % celkovej dĺžky (približne 80 kilometrov) územím Rakúskej republiky. Na rakúskej strane je všetko pripravené na výstavbu ropovodu už viac rokov. Problémom je trasovanie úseku na území Slovenskej republiky. Projekt ropovodu bol z hľadiska trasovania spracovaný vo variantných riešeniach. Vo verzii projektu z roku 2008 mal ropovod smerovať cez územie Žitného ostrova. Neskôr spoločnosť Bratislava-Schwechat Pipeline vypracovala návrh desiatich trás v takzvanom karpatskom alebo mestskom koridore. Mestský koridor mal viesť cez Bratislavu, karpatský mal smerovať cez Karpaty do rakúskej obce Marchegg. Modely vedené cez Karpaty, ktoré boli pre aktivistov prijateľnejšie, však boli podľa firmy Bratislava-Schwechat Pipeline finančne nákladnejšie.
Ropovod mal stáť podľa pôvodných odhadov 75 až 140 miliónov eur. Slovensko malo začať s výstavbou ropovodu ešte na jeseň roku 2004. Pre problémy s trasovaním ropovodu na slovenskom území sa však projekt neustále posúval. Ropovod medzi Bratislavou a Rakúskom bol projektovaný ako reverzný, čo znamená, že v prípade výpadku dodávok ropy prostredníctvom ropovodu Družba by bolo Slovensko schopné prijímať dodávky ropy cez sieť ropovodov TAL a AWP z územia Rakúska.
