Podľa podpredsedu Európskej komisie zodpovedného za Energetickú úniu Maroša Šefčoviča, slovenský projekt Eastring je v sľubnej pozícii dostať sa na zoznam projektov spoločného záujmu EÚ.
Slovenský plynovodný projekt Eastring má šancu uspieť v Európskej únii. Ako povedal novinárom podpredseda Európskej komisie zodpovedný za Energetickú úniu Maroš Šefčovič, projekt slovenského prepravcu zemného plynu, spoločnosti Eustream, má veľkú šancu dostať sa na zoznam projektov spoločného záujmu EÚ. „Momentálne sa zoznam prioritných projektov finalizuje. Mal by byť súčasťou tej prvej správy o Energetickej únii, ktorú prednesiem 18. novembra. Sme vo finále, prebiehajú rokovania. Myslím si, že projekt Eastring je vo veľmi sľubnej pozícii,“ povedal Šefčovič.
Môžu projekt finančne podporiť
Ak by sa projekt Eastring dostal na zoznam projektov spoločného záujmu, znamenalo by to v prvom rade to, že členské krajiny by mali byť ústretovejšie pri budovaní daného projektu na ich území. Realizátor projektu by mohol od EÚ dostať aj finančnú podporu. „Takéto projekty potom môžu požiadať prostriedky na štúdie realizovateľnosti,“ dodal Šefčovič.
Plynovod z Kapušian až do Turecka
O koncepte plynovodu predstavitelia spoločnosti Eustream informovali koncom novembra minulého roku. Niekoľko stoviek kilometrov dlhý plynovod zo Slovenska cez Maďarsko, Rumunska až na bulharsko-turecké hranice by mohol byť do komerčnej prevádzky spustený už na konci roka 2018. Plynovod Eastring má projektovanú technickú kapacitu od 20 mld. metrov kubických v počiatočnej fáze projektu až do 40 mld. metrov kubických v konečnej fáze. Jeho dĺžka by v závislosti od rozhodnutia o trasovaní mala predstavovať od 744 do 1 015 kilometrov s potrubím s obojsmernou prevádzkou. Odhadované investičné náklady na prvú fázu projektu sú od 1,14 mld. eur do 1,52 mld. eur.
Projekt Energetickej únie pokračuje
Eurokomisár Šefčovič sa na tlačovej besede v rámci Tatra Summitu vyjadril aj k pripravovanej Energetickej únii. Skonštatoval, že projekt ide podľa plánov. „Projekt Energetickej únie sa rozvíja plným tempom. Dá sa povedať, že zatiaľ postupujeme podľa časového harmonogramu. Do konca budúceho roka splníme 90 % záväzkov, ktoré sme si predsavzali, a to vo všetkých oblastiach od energetickej bezpečnosti cez budovanie jednotného trhu s energiami až po podporu vedy a výskumu pre oblasti energetiky,“ povedal Šefčovič.
Chcú posilniť postavenie ACER
Tím okolo eurokomisára Šefčoviča chce budúci rok predložiť Európskej únii tri balíčky. Prvý sa má zamerať na bezpečnosť energetických dodávok, druhý sa bude týkať oblasti redukovania emisií a tretí bude hovoriť o novom dizajne pre trh s elektrinou a posilnení právomocí Agentúry pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (ACER). „Napriek turbulentnému obdobiu postupujeme v tomto projekte podľa harmonogramu. Chceme, aby sme všetky kľúčové návrhy predostreli do konca budúceho roka a vytvorili si tak čas na negociácie s členskými krajinami EÚ,“ konštatoval Šefčovič.
Plynovod Nord Stream 2 ešte nie je istý
Slovensko sa podľa ministra hospodárstva Vazila Hudáka zaujíma najmä o oblasť energetickej bezpečnosti. Minister podotkol, že sa musí zachovať slovenská pozícia v oblasti prepravy zemného plynu. Narážal tak na dohodu spoločností zo Západu s ruským Gazpromom. Tie sa predbežne dohodli na výstavbe plynovodu Nord Stream 2. Po jeho postavení by sa však značná časť prepravy plynu dovážaného z Ruska na západ Európy presunula na tento plynovod s cieľom vynechať z prepravy Ukrajinu. Tým by sa z hry v oblasti prepravy plynu dostalo aj Slovensko. „Čo sa týka projektu Nord Stream 2 sme v štádiu zisťovania bližších informácií. Takýto projekt si vyžaduje veľmi dôsledné posúdenie kompatibility s európskym právom. Musí sa projekt posúdiť na expertnej úrovni,“ uzavrel Šefčovič.
