Minulý rok obnoviteľné zdroje energie (OZE) celosvetovo vyprodukovali takmer tretinu (30,3 %) elektrickej energie. Ako vyplýva zo štúdie londýnskeho think-tanku Ember, veterné elektrárne zvýšili svoju výrobu minulý rok o 10 %, pričom práve európske krajiny patria k lídrom z pohľadu podielu energie z vetra na celkovej výrobe elektriny.
Medziročne dokázali zvýšiť svoju výrobu až desaťnásobne v porovnaní s jadrovými elektrárňami. V prípade Slovenska je vietor najmenej využívaným zdrojom elektriny.
„Najmä veterné a solárne elektrárne potvrdili, že sú alternatívou ako rýchlo, ekologicky a cenovo priaznivo reagovať na rastúcu spotrebu elektriny,“ uviedol člen výkonného výboru Slovenskej asociácie fotovoltického priemyslu a OZE (SAPI) Ján Lacko.
Veterné vs. jadrové elektrárne
Kým napríklad v prípade jadra sa minulý rok celosvetovo vyrobilo medziročne len o 21 terawatthodín (TWh) elektriny viac, veterné elektrárne zvýšili výrobu v porovnaní s jadrovými elektrárňami desaťnásobne, a to o 206 TWh.
Vláda schválila zámer výstavby nového jadrového zdroja, ďalšie podrobnosti má predložiť Saková v jeseni (video)
Ako dodáva Lacko, súvisí to najmä s tým, že veterné elektrárne sa dajú v prípade štandardných povoľovacích procesov relatívne rýchlo postaviť, kým výstavba jadrovej elektrárne môže trvať aj 10 až 15 rokov.
„Štát síce ohlásil plán na výstavbu nového jadrového zdroja, ale ten nebude reálne vyrábať elektrinu skôr ako v roku 2040. Už v roku 2030 pritom bude Slovensko riešiť nedostatok vlastnej elektriny,“ upozornil Lacko.
Lídrom sú najmä krajiny EÚ
K lídrom z pohľadu podielu energie z vetra na celkovo vyrobenej elektrine patria najmä krajiny EÚ. Napríklad v prípade Dánska vyrobia veterné elektrárne až 58 % z celkovo vyrobenej elektrickej energie, nasleduje Írsko s 38 % a Portugalsko s 29 %.
Pripravované zvýšenie G-komponentu prehĺbi nedostatok elektriny, predpokladá SAPI
„Na Slovensku je to, bohužiaľ, stále blízko nule. Aj vzhľadom na aktuálny návrh na zvyšovanie poplatku tzv. G-komponentu je otázne, či vytvoríme podmienky na to, aby sme ako krajina v dohľadnej dobe začali dobiehať ostatné aj susedné krajiny,“ konštatoval Lacko.
Slovensko zaostáva
Napriek celosvetovému trendu, ktorý predpokladá do roku 2030 až strojnásobenie výrobných kapacít OZE, na Slovensku s podporou obnoviteľných zdrojov energie zaostávame.
Progresívci kritizujú vyhlášku, ktorou sa má prudko zvýšiť poplatok za zelenú elektrinu, ohrozí to investície
„Kvôli dlhodobo nevyriešeným legislatívnym bariéram u nás povoľovacie procesy trvajú dlhé roky. Naďalej platí, že sa tento rok u nás nepostaví ani jedna veterná elektráreň, kvôli čomu sme už roky z pohľadu výrobnej kapacity elektriny z vetra na chvoste Európy,“ uzavrel Lacko.
