Slovensko sa veterných elektrární zrejme tak skoro nedočká. Zelení výrobcovia elektriny totiž tvrdia, že novela zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (EIA) prináša nové bariéry pre výstavbu veterných elektrární na Slovensku. Slovenská asociácia udržateľnej energetiky (SAPI) varuje, že štát tak brzdí rozvoj lacnej zelenej energie.
Projekty veterných elektrární budú musieť po novom v rámci posudzovania vplyvov na životné prostredie predložiť aj stanoviská, ktoré v rámci EIA štát od iných typov elektrární ako sú uhoľné, paroplynové, či jadrové nevyžaduje.
„Na Slovensku po prijatí novely zákona o EIA ľahšie postavíte uhoľnú elektráreň ako veternú. Štát tým vlastne investorom povedal, že preferuje menej ekologické zdroje, navyše vyrábajúce aj drahšiu elektrinu,“ upozornil Ján Lacko, člen výkonného výboru SAPI. Novela Zákona o EIA po jej podpise prezidentom nadobudne účinnosť už 1. novembra.
Vyhodnocovanie stanovísk
SAPI vidí jeden z ďalších problémov novely aj v tom, že zákon pri týchto pre veterné elektrárne špecifických požiadavkách neurčuje, čo presne majú tieto stanoviská vyhodnocovať. Jedným z nich je „stanovisko k stabilite cien“ od Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, druhým zase stanovisko Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy.
Výstavba veterných elektrární bude ťažšia, po novom bude potrebný súhlas obce aj regulačného úradu
„Čo presne toto stanovisko posudzuje a prečo takéto stanovisko nemusia predložiť zdroje vyrábajúce drahšiu elektrinu? Navyše nikto počas skráteného legislatívneho procesu nevysvetlil, ako súvisí cena elektriny s procesom posudzovania vplyvov na životné prostredie,“ dodal Lacko.
Zhoršenie výhľadu na budúcu stabilizáciu
Vláda touto novelou podľa SAPI opätovne zhoršuje výhľad na možnú budúcu stabilizáciu, alebo prípadné zlacňovanie elektriny nielen pre domácnosti, ale aj priemysel. Nielen krajiny EÚ, ale aj Čína a India dnes stavajú veterné elektrárne nielen pre ich ekologický prínos, ale aj pre nízku cenu nimi vyrobenej elektriny, či rýchlosť výstavby.
Výstavba nových veterných elektrární na Slovensku zamrzla, investori sa sťažujú na meškajúci EIA proces
„Slovenský priemysel stráca aj kvôli vysokým nákladom na energie konkurencieschopnosť. Čoraz častejšie počuť o zatváraní prevádzok a prepúšťaní ľudí. Bez výstavby zdrojov lacnej energie, kam patria aj veterné elektrárne, to môže byť ešte častejšie,“ upozornil Lacko.
Podľa ostatných údajov Eurostatu zaplatili priemyselní odberatelia s ročnou spotrebou nad 150 gigawatthodín na Slovensku 183 eur za megawatthodinu (MWh), kým priemer v krajinách EÚ bol 140 eur za MWh.
V prevádzke je len päť veterných elektrární
Novela zákona o EIA prichádza v situácii, kedy je na Slovensku aj napriek záujmu investorov o budovanie nových veterných parkov stále v prevádzke len päť veterných elektrární s výkonom tri megawatty. Tie boli navyše postavené pred viac ako dvadsiatimi rokmi.
Energetická revolúcia alebo katastrofa? Obnoviteľné zdroje predbehli uhlie, no rast nečakane spomalil
„V roku 2022 vláda ohlásila zjednodušovanie podmienok výstavby aj pre veternú energetiku, no opak toho je prijatá novela zákona o EIA. Rozvoj výroby zelenej energie je pritom kľúčový nielen pre znižovanie závislosti od dovozu plynu zo zahraničia či vytvorenie tlaku na znižovanie cien elektriny na trhu, ale aj zachovanie konkurencieschopnosti Slovenska pre priemyselnú výrobu,“ uzavrel Lacko.
