Môžu sa domácnosti vrátiť k centrálnemu zásobovaniu teplom? Oplatí sa im to? Koná ministerstvo hospodárstva správne, ak zachraňuje bytové domy s vlastnou kotolňou zastropovaním cien za plyn? Ako sa darilo eliminovať nárast cien energií na trhoch veľkým teplárom? So šéfom Slovenského zväzu výrobcov tepla Stanislavom Janišom sme sa rozprávali o aktuálnej situácii s cenami tepla v bytových domoch s vlastnou kotolňou.
Čo hovoríte na aktuálnu situáciu ohľadom problémov bytových domov s vlastnou kotolňou s cenou za teplo?
Takto dopadol vládny projekt odstránenia „teplárenského nevoľníctva“. Najskôr aktéri tohto projektu dlhé roky lámali bytové domy aby sa odpojili, lebo im chceli dopriať slobodu v zásobovaní teplom, slobodu trhu, viedli doslovnú vojnu proti systémom CZT (centrálne zásobovanie teplom).
Bytové domy s vlastnou kotolňou môžu získať zastropovanú cenu plynu, avšak čas majú len do polnoci 18. februára
V médiách klamali o úsporách, ktoré domácnosti dosiahnu, dokonca o úspore 500 eur ročne. Pritom platba domácnosti za teplo je cca 620 eur/rok vrátane DPH. Každý, kto platí účty za teplo, či v bytovke, čo rodinnom dome vie, že za 100 euro ročne nebude mať teplo a teplú vodu.
V médiách klamali o úsporách, ktoré domácnosti dosiahnu, dokonca o úspore 500 eur ročne.
Projektanti odpájania podali zákon o teple v mene 30 poslancov parlamentu na Ústavný súd SR, dokonca 2 krát, v roku 2015 a v roku 2018. Ani raz neuspeli. Len nedávno v júni 2021 zmenili poslanci zákon o tepelnej energetike, zrušili „teplárenské“ nevoľníctvo a na Slovensku nastala sloboda. Spomínam to preto, že proti CZT bola a je vedená vojna.
Pritom z hľadiska environmentu, z hľadiska bezpečnosti, stability a aj z hľadiska cien sa individuálne vykurovania bytových domov na systémy CZT nechytá. To vidíme teraz v plnej nahote.
Má štát teraz kompenzovať drahé energie týmto bytovým domom?
Dnes prišlo MH SR s riešením, že zabezpečí z moci štátu u SPP, štátnej akciovej spoločnosti pre tieto bytové domy plyn za nižšie ceny. Tu si treba postaviť legitímnu otázku a kde sú spotrebitelia tepla zo systémov CZT? Tým nestúpla cena tepla?
V prípade CZT platí totiž jednoduchá rovnica, a to čím viac odberateľov je pripojených, tým nižšia je výsledná cena za teplo a teplú vodu.
Približne v piatich percentách našich spoločností stúpla cena tepla o 50 %. A kde sú spotrebitelia, ktorí zostali na CZT a z dôvodu odpájania mali vyššie ceny, alebo nemohli mať nižšie ceny? V prípade CZT platí totiž jednoduchá rovnica, a to čím viac odberateľov je pripojených, tým nižšia je výsledná cena za teplo a teplú vodu.
Spotrebitelia CZT teda utrpeli finančne projektom odpájania sa od CZT a teraz utrpia ďalšiu finančnú ujmu, lebo sa budú skladať na dotácie odpojeným. Lebo tú zníženú cenu plynu od SPP zaplatí štát, teda z rozpočtu, teda z daní aj spotrebiteľov na CZT.
Dnešný projekt ministerstva, zabezpečíme, ale len vám, lacnejší plyn, je opäť zlý projekt, ktorý má od systémového riešenia ďaleko ako do Ameriky.
Ako sa vyvíja cena tepla z CZT?
V 44-percentách sa cena tepla oproti predošlému roku vôbec nemení, v 33 % sa cena tepla zvyšuje max o 20 %, v 18 % sa zvyšuje od 20 do 50 % a žiaľ v 5 % cena vzrastie až od 50 do 65 %.
Minulý rok nám boli zo strany ministra uštedrené doslovne nadávky, obvinenia a vyhrážky typu MH Manažment (bývalý Fond národného majetku) preberie spoločnosti ako dodávateľ poslednej inštancie (DPI). Ale teplo nemôže a ani nemá DPI. MH Manažment nemá ani licenciu na podnikanie a samozrejme ani nakúpený plyn, ale lebo vraj naši manažéri nie sú zodpovední manažéri.
Ak by bola pružnejšia regulácia zo strany štátu, tak by ceny zo systémov CZT boli ešte nižšie.
Ale ak si porovnáte ako sa naše spoločnosti vyrovnali so šialeným nárastom cien plynu a elektriny a ako sa s nárastom vyrovnali štátne rozpočtové a príspevkové organizácie a podobne, tak našim manažérom by mala byť zo strany ministra hospodárstva udelená pochvala za vzornú starostlivosť o svojho spotrebiteľa a nie nadávky typu lúzer. A to nehovorím o tom, že takmer polovica spotrebiteľov CZT platí aj uhlíkovú daň, lebo zdroje sú v povinnom obchodovaní s uhlíkom, teda musia nakupovať povolenky uhlíka.
Dnes si musia títo výrobcovia k šialenej cene plynu pripočítať ešte zhruba 10 eur za megawatthodinu, čo je cena povolenky premietnutá do ceny plynu. Individuálne zdroje túto daň neplatia, za nich ju platí štát. A dovolím si tvrdiť, že ak by bola pružnejšia regulácia zo strany štátu, tak by ceny zo systémov CZT boli ešte nižšie. Polo vážne a polo zo žartu si dovolím povedať, že ak by ministerstvo nesedelo v podnájme SPP, ale vo vlastnej budove, tak by bolo tiež poberateľom dotácie, resp. by im SPP v „akcii“ dodalo lacnejší plyn.
Môže bytový dom znova prejsť k CZT? Oplatí sa to bytovým domom?
Domácnostiam pripojeným na centrálne zásobovanie teplom sme eliminovali zdražovanie tepla z dôvodu nárastu cien plynu. V porovnaní s bytovými domami je to úplne iná trieda.
My sme ochotní poskytnúť maximálnu súčinnosť v prípade záujmu zo strany spotrebiteľov o opätovné pripojenie do siete CZT. Rovnaký návrh smerujeme aj k tým, ktorí doteraz neboli v systéme CZT a je technicky možné ich na CZT pripojiť. Už sa niektorí aj ozývajú, preverujú situáciu.
Cieľ bol a je ešte aj dnes vytvoriť „trh“ v mestách v zásobovaní teplom. Ale problém je v tom, že jedna časť dodávateľov, teda tepla z CZT je regulovaná nie len finančne, ale aj vecne a druhá nie.
Našim cieľom do budúcnosti je maximálne eliminovať výkyvy v cenách plynu pre čo najväčší počet spotrebiteľov. Spätný návrat pripravíme celý my a to vrátane prípadných povolení a úhrad nákladov s tým spojených. V prípade CZT platí jednoduchá rovnica, a to čím viac odberateľov je pripojených, tým nižšia je výsledná cena za teplo a teplú vodu.
Som presvedčený, že návrat sa oplatí, tak po stránke cenovej aj po stránke stability a komfortu zásobovania teplom. Naše systémy dokážu rovnomernejšie rozložiť a utlmiť v čase a vo svojom portfóliu dynamické nárasty cien. Väčšie, silnejšie spoločnosti s technickým a obchodným zázemím, s nákupnými stratégiami majú kapacitu na to, aby komoditné trhy sledovali, optimalizovali nákupnú politiku a chránili svojho spotrebiteľa, čo samostatné bytové kotolne, čo individuálni spotrebitelia jednoducho nedokážu.
Keď už pre nič iné, tak návrat preto, že CZT poskytuje odberateľom komfortné teplo za prijateľnú cenu, ktorá podlieha v rámci zákona o regulácii v sieťových odvetviach prísnej kontrole zo strany ÚRSO. Dodávka tepla prostredníctvom systémov CZT je pre kvalitu života obyvateľov miest ekologickejšia, bezpečnejšia a stabilnejšia než individuálne vykurovanie. Tento systém dokáže lepšie odolávať aj dynamickým pohybom v cenách, akým sme svedkami dnes.
Koľko domácnosti za posledné roky odišlo z CZT a napojilo sa na vlastnú kotolňu?
Žiaľ nemáme evidenciu. Ale najväčší boom bol v rokoch 2008 a 2009, kedy boli veľké rozdiely v cene plynu pre CZT a bytové kotolne v neprospech CZT. Potom však nastalo obdobie tlaku na legislatívu, aby sa zmenila a umožnila výstavba nových kotolní pri bytových domoch a tým samozrejme rušenie zmlúv a odpájanie sa od CZT.
Cieľ bol a je ešte aj dnes vytvoriť „trh“ v mestách v zásobovaní teplom. Ale problém je v tom, že jedna časť dodávateľov, teda tepla z CZT je regulovaná nie len finančne, ale aj vecne a druhá nie. Napríklad environmentálne povinnosti sú stanovené len pre výrobcov tepla v stredných a veľkých zdrojoch znečistenia, teda pre zdroje CZT.
Filozofia štátu a samospráv pri riešení súčasnej cenovej krízy by mala spočívať v posilňovaní systémov CZT a nie v podporovaní správcov domov k nekontrolovanému odpájaniu sa od CZT, tak ako to urobila v júni 2021 skupina poslancov parlamentu prostredníctvom novely zákona o tepelnej energetike.
V individuálnych zdrojoch, to sú malé zdroje znečistenia a pre ne neplatí takmer nič, len pri kúpe kotla, ten musí spĺňať tzv. ekodizajn, t.j. parametre stanovené normami. Ale po spustení do užívania, už nemusí absolvovať nič, žiadne exaktné merania čo vypúšťa do ovzdušia. Obyčajné auto chodí povinne na emisné kontroly, kde exaktne meraním posúdia či spĺňa alebo nespĺňa limity stanovené výrobcom, ale malé zdroje nie.
Na tieto zdroje sa nevzťahujú smernice, žiadna taxonómia, teda povinnosť investovať do nových technológií. Teda ak je snaha vytvoriť „trh“ v zásobovaní teplom v mestách, tak potom musia mať všetci rovnaké podmienky. Nemôže byť rozdiel medzi bytovkou s individuálnym vykurovaním a bytovkou čo je vykurovaná z CZT, lebo to nie je trh, ale diskriminácia spotrebiteľov tepla z CZT.
Vidíme to aj teraz, pre individuálne vykurovanie ide plyn zabezpečiť štát a lacnejšie. Ale len pre tento segment, ostatní si nakupujte na trhu.
Čo by mala vláda podľa Vás urobiť, aby do budúcna eliminovala extrémne zdražovanie v bytových domoch s vlastnou kotolňou?
Sadnúť si spolu za jeden stôl a rozprávať sa ako ďalej. Prebrať si už spracované a schválené strategické materiály ako napríklad Národný program znižovania emisií SR, Stratégia environmentálnej politiky Slovenskej republiky do roku 2030, Národný integrovaný energetický a klimatický plán.
Štát sa prihlásil k Zelenej dohode EÚ a k uhlíkovej neutralite. Čakajú nás projekty v súvislosti zo Zelenou dohodou, Taxonómiou, inovatívne projekty v energetike spojené aj s výrobou vodíka. Systémy CZT sú pre tieto ciele nenahraditeľné, jednak vo zvyšovaní podielu OZE, v zachytávaní odpadového tepla, v znižovaní uhlíka a dekarbonizácii budov.
Treba si uvedomiť aj to, že systémy CZT nevyrábajú len teplo, ale aj elektrinu a poskytujú aj podporné služby pre prenosovú sieť a distribučné siete. S pribúdaním živelných OZE ako slnko a vietor bude pre vyvažovanie siete potreba viac a viac pružných podporných zdrojov, čo zdroje v CZT sú.
Navrhované riešenie zo strany ministerstva kriví nie len trh s plynom a vytvára dominantné postavenie jedného štátneho obchodníka s plynom. Ale kriví aj zásobovanie teplom, lebo nikto iný nemá štátom zabezpečenú dodávku plynu za nižšie ceny. Naši spotrebitelia sú iní?
V tejto situácii, aj cenovej sa musíme baviť ako plniť environmentálne ciele, ako chrániť spotrebiteľa nie len po cenovej stránke, ale aj po stránke čistoty ovzdušia. My musíme budovať bez emisné mestá, bez emisné štvrte čo sa týka vykurovania a chladenia, ktoré spolu s vytváraním bez emisných zón v doprave urobia z našich miest smart mestá a v nich smart štvrte.
Filozofia štátu a samospráv pri riešení súčasnej cenovej krízy by mala spočívať v posilňovaní systémov CZT a nie v podporovaní správcov domov k nekontrolovanému odpájaniu sa od CZT, tak ako to urobila v júni 2021 skupina poslancov parlamentu prostredníctvom novely zákona o tepelnej energetike.
Dopady negatívneho vývoja cien energií, ani dnes a ani v budúcnosti, nevyriešime tým, že z rozpočtu štátu budeme dotovať neekologické, nekontrolovateľné zdroje tepla vznikajúce na úkor ekologických, štátom kontrolovaných energetických zdrojov. Cez odpájanie sa domov od centrálneho zásobovania teplom a budovanie nových komínov na sídliskách cesta nevedie.
Čiže súčasné kroky ministerstva hospodárstva sa vám nepozdávajú?
Navrhované riešenie zo strany ministerstva kriví nie len trh s plynom a vytvára dominantné postavenie jedného štátneho obchodníka s plynom. Ale kriví aj zásobovanie teplom, lebo nikto iný nemá štátom zabezpečenú dodávku plynu za nižšie ceny. Naši spotrebitelia sú iní?
Tam, kde niet inej cesty budú aj kotolne v bytových domoch. Tu to chce ale systémové riešenie eliminovania chudoby ľudí. A to riešenie spočíva v cielenej kompenzácii nákladov, alebo ak chcete riešenie chudoby tých spotrebiteľov, ktorí pomoc potrebujú.
Štát má databázu, vie o nás všetko, tak nemôže byť dnes v digitálnej dobe problém štátnu pomoc zacieliť cielene.
A čo by mali domácnosti urobiť, aby pocítila zdražovanie energií čo najmenej?
Každý bytový dom s vlastnou kotolňou v prípade, že sa môže napojiť na CZT by mal seriózne zvážiť toto spätné pripojenie, respektíve tí, ktorí neboli napojení na CZT a technicky je možné sa pripojiť.
Dnes sa štát rozhodol, že jeho spoločnosť SPP pre rok 2022 dodá lacnejší plyn. Samozrejme štát jej to bude musieť kompenzovať. Udeje sa toto aj budúci rok? Vidíme čo sa deje v cenách energií a najväčšiu istotu eliminácie, rozloženia šialených cien plynu a elektriny sa dá vo väčších systémoch ako sú CZT.
My navrhujeme vydať sa touto cestou. Sme pripravení na otvorenú odbornú spoluprácu so všetkými, ktorých sa to dotýka, tak štátu ako aj samospráv.
