Na návrh skupiny opozičných poslancov zvolal predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina) na štvrtok 19. januára o 13:00 mimoriadnu schôdzu Národnej rady SR k cenám energií.
Poslanci Smeru-SD s podporou niekoľkých poslancov Hlasu-SD a nezaradených poslancov Tomáša Tarabu, Štefana Kuffu a Filipa Kuffu navrhujú prijať uznesenie „k opatreniam k odstráneniu zlyhávaní hospodárskej, sociálnej, bezpečnostnej a ďalších verejných politík, zakladajúcich riziká úpadku Slovenska“.
Žiadajú okamžitú realizáciu opatrení na posilnenie odolnosti hospodárstva, verejnej sféry a obyvateľstva voči extrémnemu nárastu cien energií. Zároveň požadujú kontrolu činnosti cenových orgánov s dôrazom na prijímanie opatrení na zamedzenie nežiadúceho cenového vývoja základných potravín a ostatných životne dôležitých tovarov. Chcú tiež pomoc pre ambulantných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti v boji s vysokými cenami za energie.
Riešiť chcú aj emisné kvóty
Ďalším bodom programu mimoriadnej schôdze je návrh poslanca strany Sme rodina Jaroslava Karahutu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o obchodovaní s emisnými kvótami. Upravuje percentuálnu výšku použiteľného výnosu z dražieb kvót, ktoré sú príjmom Environmentálneho fondu, a to z pôvodných 30 percent na 70 percent.
Vláda už vraj má riešenie, ako zatočiť s vysokými zálohovými platbami za energie a cena bude zastropovaná
Zároveň upravuje výšku percentuálneho prerozdelenia výnosu z dražieb kvót CO2, a to tak, aby sa 35 percent použilo na financovanie schém štátnej pomoci v prípadoch, v ktorých sa predpokladá značné riziko úniku uhlíka v súvislosti s premietnutím nákladov kvót do cien elektrickej energie a 10 percent išlo na podporu činností spojených s administratívnym zabezpečením plnenia záväzkov SR v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov.
Envirorezort sa ohrádza
Ministerstvo životného prostredia SR odmieta zneužitie témy vysokých cien energií zo strany opozície a upozorňuje na to, že poslanecká novela zákona v znení, v akom je predložená, k riešeniu problému neprispeje. Predmetom návrhu je napríklad aj desaťpercentné zníženie podielu určeného na podporu cieľov štátnej environmentálnej politiky.
„Schválenie týchto zmien by znamenalo okamžitý pokles ročných dotácií na budovanie vodovodov a kanalizácií v obciach do 2 000 obyvateľov zo súčasných minimálne 40 miliónov eur na 17 miliónov eur. Obmedzením financovania výstavby vodovodov, čistiareň a kanalizácií sa Slovenská republika dostane do rozporu s povinnosťou dosiahnuť do roku 2030 odkanalizovanosť aspoň na 85 percent,“ upozornil envirorezort s dodatkom, že Environmentálny fond je prakticky jediným zdrojom financovania infraštruktúry obcí do 2 000 obyvateľov.
Zvýšenie kompenzácie priemyselným podnikom
Poslanec Karahuta tiež podľa rezortu životného prostredia navrhuje zvýšiť kompenzácie adresované priemyselným podnikom na 35 percent.
Poslanci napokon nebudú rokovať o Matovičovom solidárnom príspevku z činností v odvetviach ropy a plynu
„Tu ale môže ísť o nedorozumenie, pretože mechanizmus kompenzácií v európskej schéme obchodovania s emisnými kvótami nie je určený na riešenie aktuálneho problému nárastu cien energií. Ich prijímateľom môžu byť iba niektoré priemyselné prevádzky, nie všetky podniky,“ poukazuje envirorezort. Návrh preto nepokladá za systémový ani z hľadiska už prebiehajúcich schém podpory pre priemyselné podniky.
Ministerstvo zastáva názor, že by bolo vhodnejšie schváliť vládny návrh zákona a súčasne pristúpiť k odbornej diskusii vedúcej ku konsenzu v otázke správneho a dlhodobo udržateľného využívania prostriedkov z Environmentálneho fondu.
