Vládny dokument, ktorý rieši problematiku transformácie regiónu horná Nitra, za jeho nedostatočnosť kritizovala organizácia Greenpeace hneď po jeho vydaní.
Článok aktualizovaný o reakciu Ministerstva hospodárstva SR.
Najnovší vládny dokument tzv. “nového všeobecného hospodárskeho záujmu” je málo ambiciózny a nie je v súlade s európskou legislatívou. Vyplýva to z analýzy, ktorú vypracovala organizácia Greenpeace v spolupráci s ekonomickým expertom Viliamom Pálenikom. Dokumentu chýba podľa analýzy najmä presný dátum ukončenia ťažby a spaľovania uhlia. Vláda v tomto dokumente tiež neprihliada na potrebu chrániť životné prostredie a zabrániť negatívnym vplyvom súvisiacim so zmenou klímy.
V decembri minulého roka sa vláda podľa Greenpeace Slovensko naoko rozhodla skoncovať s uhlím. Urobila tak zverejnením dokumentu tzv. nového všeobecného hospodárskeho záujmu (VHZ). Vládny dokument s oficiálnym názvom „Problematika transformácie regiónu horná Nitra v súvislosti s návrhom všeobecného hospodárskeho záujmu na zabezpečenie bezpečnosti dodávok elektriny“ za jeho nedostatočnosť kritizovala organizácia Greenpeace hneď po jeho vydaní. V marci 2019 preto spolu s ekonómom Viliamom Pálenikom vypracovala expertnú analýzu tohto dokumentu.
V analýze hodnotitelia uvádzajú, že “nový VHZ” je v rozpore s európskou legislatívou o podpore uhoľných regiónov v období transformácie. Neobsahuje totiž plán úplného uzatvorenia baní tak, ako uvádza Rozhodnutie Európskej rady z roku 2010. To určuje konkrétne podmienky, za ktorých je možné uhoľné regióny finančne podporiť. Dokument tiež podľa hodnotiteľov nezohľadňuje nové poznatky týkajúce sa vplyvu ťažby a spaľovania uhlia na životné prostredie a zmeny klímy a prevažuje v ňom snaha vyťažiť všetky zásoby uhlia pred ochranou verejného záujmu, ktorým je ochrana životného prostredia.
“Vláda sa odvoláva na Banský zákon, podľa ktorého má ťažobná spoločnosť povinnosť vyťažiť všetky zásoby. No rovnaký zákon umožňuje zásoby odpísať, pokiaľ prevažuje verejný záujem na ochranu životného prostredia a zdravia. S ohľadom na nové informácie Medzivládneho panelu OSN pre zmeny klímy (IPCC) z minulého roku tu verejný záujem prevažuje nad nutnosťou zásoby uhlia vyťažiť,” vysvetlil Viliam Pálenik. Vo vládnom dokumente absentuje podľa hodnotiteľov aj plán útlmu uhoľných elektrární a teplární a tiež dátum ukončenia ťažby v bani Čáry a na ňu naviazaný proces vzniku akčného plánu transformácie regiónu Záhorie. Nový VHZ neobsahuje ani analýzu tepelného plánu pre región Horná Nitra a plán toho, ako sa bude nahrádzať výroba tepla z elektrárne v Novákoch.
Dokument podľa hodnotiteľov tiež ignoruje projekt nového, 12. ťažobného poľa v bani Nováky, ktoré plánuje spoločnosť HBP, a. s. stále otvoriť. V konečnom dôsledku tak nereflektuje historickú perspektívu. O útlme ťažby uhlia totiž rozhodla vtedajšia československá vláda už v roku 1991, teda pred takmer tridsiatimi rokmi. „Analýza len potvrdila naše obavy, že vládne rozhodnutie neznamená koniec ťažby a spaľovania uhlia na Slovensku. Od premiéra Pellegriniho a vlády preto očakávame jasné stanovenie dátumu ukončenia ťažby a spaľovania uhlia. Koniec uhlia je totiž aj súčasťou Envirostratégie, ktorú vláda schválila vo februári tohto roku,” povedal kampanier Greenpeace Slovensko Radek Kubala.
Riešením situácie na hornej Nitre sa podľa rezortu hospodárstva bude komplexne zaoberať akčný plán transformácie tohto regiónu, ktorý sa pripravuje v gescii Úradu podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu. „Materiál o problematike transformácie regiónu horná Nitra predkladal minulý rok na rokovanie kabinetu podpredseda vlády pre investície a informatizáciu Richard Raši a minister hospodárstva Peter Žiga. Rezort hospodárstva v danom materiáli riešil len podporu výroby elektrickej energie v nováckej elektrárni a zrušenie tejto podpory v roku 2023. Riešením situácie na hornej Nitre sa bude komplexne zaoberať akčný plán transformácie tohto regiónu, ktorý sa pripravuje v gescii Úradu podpredsedu vlády,“ uviedol v reakcii hovorca Ministerstva hospodárstva SR Maroš Stano.
Podľa Kubalu by k téme budúcnosti uhlia mali zaujať jasné stanovisko aj prezidentskí kandidáti. Organizácia Greenpeace vo februári zverejnila výsledky ankety, v ktorej sa Maroš Šefčovič a Zuzana Čaputová vyjadrili k otázkam týkajúcim sa zmeny klímy a budúcnosti uhlia na Slovensku. Obaja sa zhodli v názore, že budúcnosť Slovenska nie je v ťažbe a spaľovaní uhlia. Mali by preto vyzvať vládu, aby stanovila presný dátum ukončenia ťažby a spaľovania uhlia na Slovensku, tvrdí Kubala.
