Národný energetický a klimatický plán (NECP) Slovenska je stále málo ambiciózny a konkrétny v kľúčových oblastiach. V tlačovom vyhlásení to tvrdí Slovenská asociácia fotovoltického priemyslu (SAPI), ktorá pripomína, že ministerstvo hospodárstva vypracovalo už druhú verziu NECP, ktorú v súčasnosti posunulo do pripomienkového konania. Prvú verziu plánu Európska komisia vrátila s odporúčaniami na jeho zlepšenie, pričom NECP označila za málo ambiciózny a za jeden z najhorších v rámci EÚ.
Klimatický plán trochu vylepšili
„Po prečítaní novej verzie NECP, v ktorom boli zapracované pripomienky komisie, musíme konštatovať, že je vidieť zlepšenie a plán sa aspoň trochu približuje tomu, čo sa EÚ snaží presadiť v rámci projektu energetickej únie. Aj napriek tomu je ale plán stále málo ambiciózny a v kľúčových veciach nekonkrétny,“ tvrdil riaditeľ SAPI Ján Karaba. Pozitívom podľa neho je, že doplnený NECP už obsahuje podrobné a kvantifikovateľné politiky na dosiahnutie stanovených cieľov. „Ak sa na náš NECP ale pozrieme komplexne, je jasné, že obnoviteľné zdroje energie (OZE) budú hrať len druhé husle, keďže ich technický a ekonomický potenciál naďalej ostáva nezohľadnený,“ myslí si Karaba.
Zameriavajú sa na vykurovanie a chladenie
To podľa neho potvrdzuje aj stanovený podiel OZE na domácej spotrebe energie. Vo svojich odporúčaniach Európska komisia navrhla tento podiel zvýšiť na úroveň 24 percent. „Ministerstvo hospodárstva to zohľadnilo len čiastočne, pričom výsledný podiel OZE na domácej spotrebe by mal byť v rozmedzí 19,2 – 20 percent,“ vysvetlil. Viacero nedostatkov možno nájsť aj medzi politikami a opatreniami. Dekarbonizácia prostredníctvom výroby energie z OZE sa zameriava výlučne len na sektor vykurovania a chladenia, pričom ostatné sektory OZE nie sú rozpracované. Chýbajú aj opatrenia na skladovanie elektriny.
Vyhodnocujú pripomienky
Ako v reakcii uviedol odbor komunikácie ministerstva hospodárstva, k materiálu bolo predložených 321 pripomienok, z toho 210 zásadných. V súčasnosti sa pripomienky vyhodnocujú. „V rámci materiálu navrhovalo ministerstvo celkový podiel OZE do roku 2030 alternatívne na úrovni 19,2 a 20 percent. Žiadna pripomienka neodporúčala cieľ 20 percent. Subjekty, ktoré sa vyjadrovali k výške, teda k ambicióznosti cieľa, odporúčali cieľ vo výške 19,2 percenta,“ konštatovalo ministerstvo. Pripomenulo, že hlavným cieľom plánu je znižovanie produkcie CO2. „Zároveň je dôležité dosiahnuť konkurencieschopnú nízkouhlíkovú energetiku zabezpečujúcu bezpečnú, spoľahlivú a efektívnu dodávku všetkých foriem energie za prijateľné ceny s prihliadnutím na ochranu odberateľa a trvalo udržateľný rozvoj,“ zdôraznilo s tým, že v súčasnosti je podiel výroby elektriny nízkouhlíkovými technológiami na úrovni 78 percent, čo radí Slovensko medzi krajiny s najnižšou emisnou stopou pri výrobe elektriny.
Ministerstvo hospodárstva tiež uviedlo, že Európska komisia národný plán nevrátila žiadnemu štátu, ale zaslala všetkým odporúčania. Slovensku v júni predostrela desať odporúčaní na doplnenie plánu. Obdobné odporúčania dostali aj všetky ostatné členské štáty.
