Úplné zrušenie regulácie cien elektriny či plynu pre slovenské domácnosti prichádza podľa Inštitútu finančnej politiky do úvahy o päť rokov. Je totiž potrebné dosiahnuť určitú mieru zmeny dodávateľov a koncentráciu trhu.
V súčasnosti nie je priestor pre úplnú dereguláciu cien elektriny a plynu pre domácnosti. Myslí si to Inštitút finančnej politiky (IFP) pôsobiaci pri Ministerstve financií SR. „Bez fungujúcej konkurencie a ochrany zraniteľných spotrebiteľov predaj plynu a elektriny domácnostiam momentálne deregulovať neodporúčame,“ uviedli analytici inštitútu vo svojej aktuálnej analýze. Zároveň upozornili, že by mohla byť na Slovensku zavedená takzvaná čiastočná deregulácia cien energií, keďže podľa nich môže súčasný regulačný rámec brzdiť rozvoj konkurencie.
Uvoľnenie rúk
Čiastočná deregulácia by podľa IFP uvoľnila ruky predajcom, ktorí by mohli ponúkať tarify aj za vyššie ako regulované ceny. „Zároveň by však boli povinní ponúknuť aj tarify, ktorých maximálnu výšku by určil regulátor. Takýto duálny systém funguje vo väčšine krajín EÚ,“ dodali analytici, podľa ktorých by tento prístup znamenal vyššiu flexibilitu predajcov a dodal by nový impulz pre vstup nových hráčov na slovenský trh s dodávkami energií.
Úplné zrušenie do piatich rokov
Plnej deregulácii trhu by malo podľa IFP predchádzať dosiahnutie určitej miery zmeny dodávateľov a koncentrácie trhu. Napríklad pri ročnej zmene dodávateľov na úrovni aspoň 7 % a trhového podielu tradičných dodávateľov menej ako 50 % pri plyne, respektíve 65 % pri elektrine. „Tieto parametre by sme mohli pri pokračovaní súčasných trendov dosiahnuť do piatich rokov,“ myslí si IFP. V súčasnosti ročne zmení dodávateľa elektriny zhruba 2,5 až 3 % domácnosti a dodávateľa plynu približne 4 %. „V medzinárodnom porovnaní sú naše miery zmien dodávateľov pod priemerom EÚ,“ uvádza sa v analýze IFP. Sila tradičných dodávateľov podľa analytikov postupne klesá, avšak aj v minulom roku dodali až 89 % všetkej elektriny a 73 % plynu.
Slabá finančná motivácia
Slovenské domácnosti veľmi k zmene dodávateľa energií nepresviedča ani finančná motivácia. „Bežná domácnosť so zmluvou so Západoslovenskou energetikou a odberom 1 až 2,5 megawatthodín mohla na začiatku tohto roka maximálne ušetriť približne 1 euro mesačne, respektíve 3 % svojej ročnej faktúry. Pri plyne je úspora podobná. Vyše 40 % domácností má minimálnu finančnú motiváciu na zmenu dodávateľa,“ uviedli analytici.
Sila marketingu
Pri získavaní nových zákazníkov tak hrá veľkú úlohu produktová ponuka či úroveň marketingu. „Produktová diferenciácia sa u nás prejavuje najmä pri veľkých zákazníkoch. Pestrejšiu paletu produktov majú veľkí zákazníci, ktorí môžu cez svoje faktúry podporiť environmentálne ciele, či zvoliť si program, v ktorom sa cena plynu odvíja buď od trhu, alebo je zafixovaná. Intenzita marketingu postupne stúpa, veľkí hráči si však medzi sebou veľmi nekonkurujú. Čoraz častejšie vidieť billboardy klasických, ale aj alternatívnych dodávateľov,“ konštatuje sa v analýze IFP.
Regulácia brzdí trh
Analytici z IFP si však uvedomujú, že trvalé ponechanie úplnej regulácie cien energií pre slovenské domácnosti na liberalizovanom trhu odporuje jeho princípom. „Regulácia, aj keď iba vo forme cenového stropu, je nákladná a pri nastavení stropu príliš nízko môže viesť k prinízkym, alebo negatívnym maržiam a odradiť vstup nových predajcov,“ dodali analytici. Pre rozvoj konkurencie je tiež kľúčová podľa nich predvídateľnosť regulácie, ktorá by mala poskytovať jasné signály pre trh do budúcnosti. „Pri pokračovaní súčasnej regulácie možno predpokladať stagnáciu rozvoja konkurencie na určitom bode,“ uzavreli analytici z IFP.
Celú analýzu IFP môžete nájsťTU
