Slovenský energetický trh čelí v roku 2025 značným výzvam. Krátkodobé ceny elektriny, teda ceny na nasledujúcu dodávku, dosiahli v tomto roku priemerne 103,64 eura za megawatthodinu, čo predstavuje nárast o viac ako 34 percent oproti roku 2024, kedy bola priemerná cena 76,85 eura za MWh. Tieto hodnoty ukazujú na rastúcu napätosť na trhu s elektrinou, ktorá je úzko previazaná s cenami plynu, uhlia a emisných povoleniek.
Elektrinu na Slovensku ovplyvňujú najmä cenové pohyby komodít, ktoré sa podieľajú na výrobe. Cena elektriny v Nemecku, ako referenčnom trhu, sa dá vypočítať ako súčet 0,13-násobku ceny uhlia, 0,18-násobku ceny plynu a 0,5-násobku ceny emisných povoleniek.
Úloha emisných povoleniek
Každá povolenka oprávňuje držiteľa vypustiť určité množstvo skleníkových plynov, najmä oxidu uhličitého. Ich cena sa určuje na základe ponuky a dopytu na trhu a cieľom je vytvárať finančný tlak na znečisťujúce technológie a podporiť prechod na nízkoemisné formy výroby. Tento model sa často premieta aj do slovenských cien. V auguste 2025 tak bola orientačná cena elektriny na éto úvní okolo 90 eur za MWh.
Za podivné kšefty v elektrárňach nikoho nepotrestali. Zatiaľ...
Dlhodobé zmluvné ceny, teda kontrakty uzatvárané na dodávky v budúcnosti, sa vyznačujú nižšou volatilitou (premenlivosťou), no výborne odzrkadľujú očakávania trhu. Priemerná dlhodobá cena pre nasledujúce tri roky (2025 až 2027) dosiahla hodnotu 67,72 eura za MWh. V jednotlivých mesiacoch sa tieto ceny pohybovali od 61,40 eura až po 74,60 eura. Krátkodobý trh je však značne ovplyvnený dennou spotrebou, dostupnosťou obnoviteľných zdrojov a technickými obmedzeniami prenosovej sústavy.
Produkcia a zdroje energie
Nasadzovanie zdrojov, ako je jadro, voda, plyn či fotovoltické elektrárne, prebieha v reálnom čase podľa okamžitej potreby. Dáta z 11. augusta 2025 ukazujú, že najväčším dodávateľom bol jadrový sektor, doplnený o vodné a fotovoltické zdroje. Krátkodobá cena pritom dosiahla maximum v obdobiach, keď bola produkcia z OZE nižšia.
Regulačný úrad rozdával opäť vysoké pokuty, porušenia zistil v oblasti elektriny, tepla aj vody
Elektrina sa obchoduje cez trh s dlhodobými zmluvami a následne cez denný a vnútrodenný trh až po vyrovnávací. Obchodovanie sa začína až 5 rokov pred reálnou dodávkou, pričom najkritickejšia časť obchodovania prebieha v deň D-1 až do 15 minút pred dodávkou.
Zmena stratégie Slovenských elektrární
Slovenské elektrárne reagujú na trhový vývoj postupným znižovaním objemu predaja cez dlhodobé zmluvy. Kým v roku 2017 predali dopredu 85 percent produkcie, v roku 2024 to bolo len 16 percent. O zvyšok sa starajú prostredníctvom krátkodobých a intradenných produktov.
Slovenské firmy môžu podľa ÚRSO „ďakovať“ za drahú elektrinu aj Únii a jej nekoordinovanej podpore OZE
Podľa predsedu predstavenstva a generálneho riaditeľa Slovenských elektrárníBranislava Strýčka si najmä veľké priemyselné podniky na Slovensku osvojujú rizikové nákupné stratégie, keď na zabezpečenie elektriny využívajú takmer výlučne krátkodobé zmluvy. Podľa jeho slov takýto spôsob obstarávania elektriny pripomína lotériu – rozhodovanie bez dlhodobej vízie, čo v konečnom dôsledku vedie k opakovanej závislosti od štátnej pomoci.
„Tento prístup k nákupu vstupov spôsobuje, že firmy vytvárajú tlak na vládu, aby im v prípade cenových otrasov pomáhala. Zvykli si na štátnu podporu počas pandémie a energetickej krízy a teraz, hoci sú ceny elektriny podstatne nižšie, stále nepristupujú k zabezpečeniu zdrojov zodpovedne,“ skonštatoval Strýček.
Pohľad na situáciu z hľadiska risk manažmentu
Ako doplnil Matej Stračiak, riaditeľ úseku risk manažmentu a interného auditu Slovenských elektrární, každý zodpovedný výrobca elektriny v Európe si svoju budúcu produkciu cenovo stabilizuje prostredníctvom dlhodobých kontraktov. Krátkodobý trh podľa neho síce reflektuje aktuálnu situáciu na trhu, no neposkytuje žiadnu predvídateľnosť.
Ceny tepla čoskoro čakajú zmeny. Zaplatia domácnosti viac alebo menej?
„V regióne strednej Európy si za uplynulú dekádu viaceré podniky, vrátane veľkých priemyselných hráčov, zvykli riešiť svoju budúcu spotrebu elektriny výhradne na základe cien na krátkodobom trhu,“ uzavrel Stračiak. V roku 2017 mali vopred predaných 85 % produkcie, no v roku 2024 už iba 16 %. Zvyšok predávajú priebežne, a to cez krátkodobé kontrakty alebo dokonca v rámci obchodovania počas toho istého dňa.
Medzinárodný trh a jeho vplyv
Medzinárodný trh zohráva dôležitú úlohu. Väčšina európskych krajín je zapojená do spoločného denného trhu EUPHEMIA, ktorý zabezpečuje efektívne prepojenie cien a dopytu naprieč hranicami. Energetická mapa EÚ ukazuje širokú sieť prenosov a rozmanitosť zdrojov: jadro dominujúce v strednej Európe, voda a vietor v severských krajinách a solárne zdroje na juhu kontinentu.
Trhové ceny elektriny a plynu sú ako na hojdačke, v strede týždňa zdraželi a potom opäť klesli
Na cene elektriny sa napokon podieľajú tzv. marginálne elektrárne, teda tie, ktoré sú aktivované ako posledné na pokrytie dopytu. Tieto zdroje majú najvyššie náklady a stanovia cenu pre celý trh. Ak dopyt prekročí 90 percent dostupnej kapacity, cena prudko rastie. Najlacnejšie zdroje ako jadro alebo hydro sú obmedzené kapacitne a dostupnosť OZE je ovplyvnená počasím.
Budúce výzvy energetického trhu
Slovenské elektrárne momentálne dosahujú najnižšiu rentabilitu aktív spomedzi hlavných energetických a priemyselných podnikov na Slovensku. Zatiaľ čo ZSE Energia vykazuje rentabilitu na úrovni 12,4 percenta, Slovenské elektrárne dosahujú len 2,5 percenta. Tento rozdiel poukazuje na rozdielnu kapitálovú a trhovú stratégiu jednotlivých subjektov.
SPP naďalej plánuje investície do OZE, plynári evidujú veľký záujem priemyslu o dodávky „zelenej“ elektriny
Vývoj cien v jednotlivých krajinách EÚ potvrdzuje, že Slovensko patrí do skupiny krajín so stredne vysokými cenami. V roku 2025 sa predpokladá krátkodobá cena 103,64 eura za MWh, čo je porovnateľné s Českou republikou, Maďarskom či Poľskom, ale nižšie ako v Nemecku, Francúzsku alebo Taliansku, kde ceny presahujú 115 eur za MWh.
Očakávania na zvyšovanie cien a meniaca sa dynamika trhu si budú vyžadovať flexibilnejšie obchodné a regulačné stratégie, vrátane zefektívnenia obnoviteľných zdrojov, lepších prenosových kapacít a zohľadňovania medzinárodných vzťahov v oblasti energií.
