Bulharský premiér Rosen Žeľazkov oznámil vo štvrtok demisiu svojej vlády v reakcii na rozsiahle protikorupčné protesty. Žeľazkov pôsobil vo funkcii predsedu vlády necelý rok.
Mali hlasovať o nedôvere
Žeľazkove oznámenie prišlo tesne pred hlasovaním v parlamente o v poradí už šiestom opozičnom návrhu na vyslovenie nedôvery vláde.
„Nemáme pochybnosti, že pri nadchádzajúcom hlasovaní by vláda získala podporu. Ale rozhodnutia Národného zhromaždenia majú význam len vtedy, keď vyjadrujú vôľu suveréna,“ cituje Žeľazkova portál POLITICO. Dodal, že vláda „vypočula hlas občanov protestujúcich proti vláde“ a rešpektuje ich požiadavku na zmenu.
Desaťtisíce ľudí v celom Bulharsku vyšli v stredu do ulíc, aby tak vyjadrili svoj nesúhlas s politikou vlády a rozsiahlou korupciou, ktorá preniká všetkými vrstvami bulharskej spoločnosti.
Maskovanie korupcie
Protesty, ktoré sa začali v novembri, vyvolal návrh rozpočtu na rok 2026, ktorý zvyšoval daňové zaťaženie súkromného sektora a posilňoval financovanie štátu a ktorý protestujúci označili za pokus zamaskovať korupciu. Vláda minulý týždeň rozpočet stiahla, ale hnev pretrval.
Dnešnej demisii predchádzalo päť neúspešných hlasovaní o nedôvere od jej januárového nástupu k moci a niekoľkotýždňové masové protesty, ktoré zasiahli viaceré bulharské mestá. „Ľudia všetkých vekových kategórií, etnických skupín a náboženstiev sa vyslovili za rezignáciu. Preto treba túto občiansku energiu podporovať a povzbudzovať,“ uviedol odstupujúci premiér.
Formálne hlasovanie o demisii sa uskutoční na najbližšej plenárnej schôdzi parlamentu, kde má koalícia stále väčšinu. Prezident Rumen Radev následne vyzve parlamentné strany na zostavenie novej vlády. Ak rokovania zlyhajú, čo sa považuje za pravdepodobné, vymenuje úradnícky kabinet do predčasných volieb.
Nízka dôvera k inštitúciám
Sociológ Dobromir Živkov pre AFP uviedol, že bulharská spoločnosť je „v situácii veľmi širokej jednoty proti súčasnému modelu vládnutia“. Dodal, že dôvera k vláde a parlamentu zostáva „blízko historických miním“, čo je ďalším znakom „vážnej politickej a inštitucionálnej krízy“.
Podľa analytikov nízku dôveru k inštitúciám ešte prehlbujú obavy z cien v súvislosti s prípravou na prijatie eura.
Sedem predčasných volieb za päť rokov
Bulharsko, najchudobnejšia krajina Európskej únie (EÚ), sa pripravuje na vstup do eurozóny 1. januára. Približne polovica obyvateľov je voči prijatiu eura skeptická, pričom obavy z inflácie umocňujú aj dezinformačné kampane.
Krajina patrí medzi najhoršie hodnotené štáty EÚ v indexe vnímania korupcie Transparency International. Od roku 2020 zažila sedem predčasných volieb po masových protestoch proti vláde expremiéra Bojka Borisova. Súčasná koalícia vedená Žeľazkovom čelila od začiatku napätiu a strate legitimity, čo napokon vyústilo do jej pádu.
