Druhý sviatok vianočný, 26. december, bol už v minulosti spojený s veselými zábavami, tancovačkami, návštevami príbuzných a priateľov. Na svätého Štefana sa zároveň pripisoval veľký význam čerstvej vode. Dedinskí chlapci zobrali kone a brodili ich po potoku alebo snehu, aby boli zdravé. Keď sa vrátili domov, obsypali ich ovsom, aby boli ešte zdravšie.
Starí a chorí ľudia si umyli v studenej vode tvár a ruky, aby sa im vrátilo zdravie. V niektorých obciach sa ľudia navzájom oblievali studenou vodou. Dievky si umývali nohy, aby boli pri práci svieže a v tanci s mládencami rezké, píše etnografka a historička Zora Mintalová Zubercová v novej knihe „Výročné sviatky a zvyky. Obrazový sprievodca životom našich predkov“.
Sviatočný obed a návštevy príbuzných
Vo väčšine rodín mali na sviatočný obed slepačiu polievku s domácimi rezancami, pečenú hus alebo kačku, po obede koláč. Neskôr sa všetci teplo obliekli a vybrali sa na návštevu k príbuzným a susedom. Ak mal niekto krstné meno Štefan, spolu oslávili jeho meniny. V mestách išli do kostolov vypočuť si koncerty a cirkevné zbory. Na Štefana sa každý tešil na veselo strávený deň, oslavy a tanečné zábavy.
Vianoce sú pre niektorých obdobím osamelosti, konfliktov a psychickej nepohody, IPčko aj tento rok posilnilo svoje služby
Nie nadarmo sa hovorievalo „Na svätého Štefana, veselo až do rána“. Zábavy na dedine organizovali mládenci z mládeneckých spolkov. Bohatšie vydajachtivé dievky si obliekli nové, ostatné vyžehlené a naškrobené časti sviatočného ľudového odevu, zaplietli vlasy do vrkočov, pridali stuhy, mašle.
Divadlo, bábkari a zimné radovánky
Od sviatku svätého Štefana chodili po mestách potulní bábkari, študenti i deti zo sirotincov a hrali bábkové hry. Deti v Košiciach aj v iných väčších mestách mali už koncom 19. storočia klziská, kde dokonca vyhrávala živá hudba. Na dedinách a v mestečkách boli v obľube divadelné predstavenia, ktoré nacvičil učiteľ so staršími žiakmi alebo s ochotníkmi.
Celé Vianoce ležia na pleciach žien, často to končí vyhorením: Psychologička radí, ako to zvládnuť - ROZHOVOR
„V mestách bývali súkromné večierky, koncom 19. storočia plesy a bály. Zahanbiť by sa nedali ani majitelia kaštieľov, ktorí usporadúvali okázalé zábavy,“ uviedla Mintalová Zubercová. Rodičia a ich dospelé dcéry tancovali a zabávali sa. Ak išli dcéry na zábavu bez rodičov, išla s nimi gardedáma, staršia vážená dáma, ktorá na slečny dohliadala.
