Tak ako viacero predchádzajúcich týždňov, aj tento bol v znamení boja medzi zložkami spravodlivosti. Už sa vlastne ani nevie kto, koho žaluje a kto pre koho pracuje.
Spomína sa aj tajná služba, ale zatiaľ iba v podozreniach. Čo na to povie obyčajný človek? Asi nič, len vypne televíziu či rozhlas a zahundre si, že je to hnus.
Matovič vs. Kollár. Začína sa rozuzlenie?
Iste sa viacerí opýtali na môj bulvárny titulok. Je tam úmyselne, lebo to čo sa deje v komunikácii medzi predsedom OĽaNO Igorom Matovičom a šéfom hnutia Sme rodina Borisom Kollárom, je už viacej pre bulvárnu tlač a nie pre seriózne informačné prostriedky.
Vedel by si niekto ešte pred týždňom predstaviť, že z Matovičových úst na adresu hnutia Sme rodina vyjdú slová, že „ak sa rozhodnú, že radšej budú drukovať Ficovi, Pellegrinimu a vagabundom, je psou povinnosťou všetkých z nás sa zomknúť a pokračovať bez nich“.
Ja určite nie, veď ešte nedávno to bol najmilší koaličný partner, ktorý si mohol dovoliť všetko. Vedel to aj Kollár a preto sa možno aj sám divil, kam až môže zájsť. Matovič, vtedy ešte ako predseda vlády, mu všetko toleroval a nejeden raz bola ohrozená koalícia, lebo Kollár si jednoducho robil po svojom.
Viacerí politickí analytici už vtedy hovorili, že si hlava „rodiny“ chystá cestu prejsť na druhú stranu politického spektra. Veď niektoré hlasovania spolu s opozíciou tomu nasvedčovali. Matovič to však trpel a hľadal spôsob, ako to vysvetliť. A možno aj viac ako samotný Kollár. Tak prečo je to zrazu inak?
Opozícia dostala, možno aj nečakane, nového partnera
OĽaNO voľby vyhralo preto, že sa tvrdo postavilo proti rozkrádaniu majetku počas predošlej vlády. Všetci sa pamätáme vystúpenia v Cannes či na Cypre. Ľudia mu uverili a právom očakávali, že nová vláda odhalí všetky svinstvá a vinníci pôjdu sedieť.
Matovič uvažuje o koalícii bez hnutia Sme rodina, ak by Kollár blokoval očistný proces
Začalo sa to sľubne. Viaceré vysoko postavené osoby sa dostali za mreže. Ľudia však očakávali od novej vlády viac a preto líder najsilnejšej koaličnej strany musel opustiť premiérske kreslo. Tentoraz nebudem hovoriť o jeho osobných verejných prešľapoch, ale jednoducho zatýkanie sa bralo ako samozrejmosť a bolo treba riešiť iné problémy v krajine.
Preferencie OĽaNO začali preto klesať a strany, ktorých členovia čakali kedy im zaklope na dvere NAKA videli svoju šancu. Začala sa trápna historka s referendom a na rad prišlo spochybňovanie vyšetrovacích zložiek.
Musím uznať, že im to šlo veľmi dobre. Akoby im z neba spadlo zatknutie Vladimíra Pčolinského, aby na svoju stranu dostali aj Kollára s jeho „rodinou“. A už to šlo ako ruka v ruke.
Generálny prokurátor, inak navrhnutý „kollárovcami“, začal boj so špeciálnou prokuratúrou, policajná inšpekcia s NAKA, niektorí sudcovia sa spamätali, ako im bolo dobre počas vlád Smeru-SD a priložili vlastné polienka do tohto ohňa. Kde je tu najväčší bojovník proti korupcii? No nikde, mlčí.
Matovič vie, že jeho jedinou agendou je boj proti korupcii
Mlčal do posledného dňa v tomto týždni. Asi uvidel, že ho zradil jeho najmilší partner a zrada sa neodpúšťa. Matovič vie, že jeho najväčšou agendou je boj proti korupcii a ak tu prehrá, tak pôjde do zabudnutia. Preto sme znovu videli starého, nechcem povedať dobrého, Matoviča, ktorý v rečníckom zápale povie, že ak v tom Sme rodina nechce pokračovať, tak nech si ide svojou cestou.
Nečakal to iste ani Boris Kollár. Veď toľkokrát kľučkoval medzi koalíciou a opozíciou, tentoraz sa však musí vyjadriť, či je ozajstný bojovník proti korupcii alebo iba vtedy, ak sa to jeho ľudí netýka. Nemá to ľahké.
Predčasné voľby sú nedohľadne a vie, že by mu to v prípade odchodu z vlády, voliči poriadne spočítali. Neviem, ako by vo svojich vystúpeniach začal kydať na koalíciou spolu so Smerom, Hlasom, Republikou a kotlebovcami. Nie som si istý, či by to voliči vedeli pochopiť.
Pochopil to asi aj on sám a preto jeho ľudia nebudú hlasovať za odvolanie ministra vnútra Mikulca, ale si zároveň necháva zadné vrátka, aby sám navrhol legislatívne úpravy, ktoré by umožnili predčasné voľby po referende. Znovu hrá na dve stoličky. Ale dokedy?
