Americký politológ George Friedman povedal, že najhorší sú ti prezidenti, ktorí sa pridŕžajú princípov bez ohľadu na to, čo si žiada momentálna situácia. Viete kam tým mierim?
Môžu nastať situácie, kde platí Friedmanov výrok, To, že my pri eurovale boli principiálni, medzi také situácie nerátam. My sme jasne komunikovali, ako sa budeme správať a ešte rok dozadu mali naši koaliční partneri, prinajmenšom SDKÚ-DS, rovnaký postoj. Ja vám možno nájdem citát, že kto sa nechá vydierať, v politike skončil.
Hlasovali by ste dnes rovnako?
Bez najmenších pochybností. To bolo hlasovanie o tom, či sú nám prednejšie teplé miesta alebo záujmy Slovenska.
A nebolo v záujme Slovenska, aby pokračovala vtedajšia koalícia?
Ja nemôžem byť zodpovedný za partnerov, ktorí vydierajú a ktorí otáčajú. To sa treba ich pýtať, prečo im nezáležalo na pokračovaní koalície.
Ale vy ste vopred vedeli, že euroval napokon bude schválený.
Nie, vôbec nie, veď ešte deň pred hlasovaním mi Iveta Radičová SMS-kou prisľúbila, že nebude tie hlasovania spájať.
Vedeli ste, že napokon za euroval zahlasuje Smer-SD.
Veď ja uznávam princíp parlamentnej demokracie, že sa spraví to, čo povie väčšina poslancov. Ale to predsa neznamená, že my zradíme naše ideály a naše presvedčenie. Ani náhodou.
Napriek tomu, že na tom nič nezmeníte?
Keď si povieme, že budeme súhlasiť s akýmkoľvek humbugom len preto, že aj tak nič nezmeníme, potom sa už úplne vytratia akékoľvek zásady a ideály z politiky. Keď aj tak nič nezmeníme, nemusíme ísť do politiky.
Ja nemôžem byť zodpovedný za partnerov, ktorí vydierajú a ktorí otáčajú. To sa treba ich pýtať, prečo im nezáležalo na pokračovaní koalície.Richard Sulík
Dajme na misky váh fakt, že euroval prejde, čo ste vedeli, a na druhej strane bola len otázka, či sa kvôli tomu rozpadne koalícia alebo nie.
Nie, vôbec to takto nebolo. Tu išlo aj o iné záujmy a iné hry. Napríklad Iveta Radičová tým, že dôrazne trvala na transparentnosti, prekážala najmä svojej vlastnej strane.
Čiže podľa vás pri hlasovaní o eurovale nešlo len o euroval?
Áno, presne tak, podľa mňa pri hlasovaní o eurovale nešlo len o euroval.
Zohrávalo to rolu pri vašom hlasovaní?
Nie, pri našom rozhodovaní o eurovale zohrávala rolu výlučne vecná podstata nezmyslu zvaného euroval.
Kritizujete Európu, aj geopolitické argumenty, s tým, že máme zásadu rovnoprávnosti. Veríte tomu, že štáty si môžu byť rovné?
Ale nie, vôbec nehovorím, že štáty si majú byť rovné. A vôbec nespochybňujem, že pri nejakom rozhodovaní, napríklad v ESM (tzv. trvalý euroval), má hlas Nemecka váhu 27 percent a hlas Slovenska 0,7 percenta. Ale keď sú dané práva aj malým štátom, tak musí byť dovolené ich aj využiť. Narážam na právo veta pri rozšírení dočasného eurovalu. My si dovolíme ho využiť a reakcie únie sú také, že v žiadnom prípade. Slovensko si dovolilo čo len rozmýšľať nad právom veta, tak my zrušíme právo. Čo sú toto za spôsoby?
Mohli sme ho použiť, vraveli nám, že za to budeme musieť niesť následky.
Ja alebo SaS by sme bez problémov za to následky niesli. Lebo, ako vidíme, ten dočasný euroval ničomu nepomohol. Tak aké následky?
Ide o to, či Slovensko môže dovoliť nahnevať partnerov a poškodiť seba.
Koho nahneváme? Nahneváme pani Merkelovú a pána Sarkozyho. Nenahneváme Nemcov, neporušíme zmluvy, nemeckí investori sa kvôli tomu nezdvihnú a neodídu. Veď je úplná hlúposť hovoriť, aký má pani Merkelová vplyv na to, že tu vyrába nejaká firma.
Štáty predsa sledujú svoje záujmy a robia to aj hospodárskou politikou.
Ale nie proti svojim záujmom. Oni predsa nespravia to, že T-Mobile opustí trh, veď T-Mobile tu slušne zarába. Sú to úplne zbytočné obavy.
Keď sa nanovo konštituujú pravidlá únie ako takej…
…tak v slušných spoločnostiach sa robí to, že sa tieto pravidlá dajú na papier a treba sa spýtať ľudí, ktorých sa tieto pravidlá týkajú. Takýmto slušným a korektným spôsobom to bolo spravené v roku 2004 keď Slováci pristupovali k únii. Vtedy sme demokraticky rozhodli, že ideme do únie. Teraz dvaja, štyria alebo desiati ľudia, ktorí neboli priamo volení alebo boli volení za svoje krajiny, niečo dohodnú, v noci zo štvrtka na piatok sa to upečie a v sobotu ráno svet vyzerá úplne inak. Toto je veľmi nebezpečný spôsob a s tým zásadne nesúhlasím.
Môžeme s tým okrem nesúhlasu niečo spraviť?
Už aj rázne s tým nesúhlasiť by únii veľmi skomplikovalo pokračovanie v tomto procese. Nemyslím si, že by sme boli jediní, niekto by sa pridal, a únia by musela prinajmenšom reagovať. Prečo sú obchádzané orgány, ktoré by rozhodovať mali, prečo sa všetko robí na poslednú chvíľu, prečo sa zásadné zmeny realizujú pod rúškou „ideme riešiť krízu“? Prečo sa toto všetko deje? Aspoň by museli odpovedať.
A tieto otázky na nepadajú?
Ja si myslím, že to si nikto netrúfne. Tí naši určite nie, lebo tí skrátka zrazia opätky, poslúchajú a slepo prijímajú čo odtiaľ príde. Úlohou slovenských politikov je hájiť záujmy Slovenska a to sa doteraz nedialo.
Keď si povieme, že budeme súhlasiť s akýmkoľvek humbugom len preto, že aj tak nič nezmeníme, potom sa už úplne vytratia akékoľvek zásady a ideály z politiky.Richard Sulík
Nie je to ich vnímaním limitov Slovenska? Napríklad, že je v našom záujme zraziť opätky?
Vidím, aké je to výhodné – museli sme zatvoriť funkčnú atómku, poľnohospodárstvo je zlikvidované, nemecký trh bol pre Slovákov otvorený po maximálnej preklenovacej lehote a platíme trištvrte miliardy eur do EÚ.
Tá súvaha je podľa vás nevýhodná?
Nemám to zrátané a nehovorím, že je to nevýhodné, vystúpme z únie. Hovorím, že keď raz máme nejaké práva, musí byť dovolené byť tieto práva využiť.
Pred rokom ste sa dočkali kritiky keď ste povedali, že Slovensko by malo mať pre euro aj plán B, teda návrat ku korune. Čo vravíte dnes?
Plán B by mal existovať ale nemal by sa príliš preberať na verejnosti, čiže chcem dúfať, že existuje. Môže sa stať, že jedného pekného dňa bude nakoniec všetko inak. Tak ako to mrvia už dva roky…
Nové fiškálne pravidlá a sankcie pre krajiny eurozóny by vám zrejme neprekážali.
Znie to veľmi pekne, ale papier znesie veľa. Oni sprísnili rozpočtové pravidlá, ale už ani tie mäkšie neboli dodržiavané. Ja s tým aj súhlasím, len mám obavu, aby to nebola iba nejaká zámienka pre to, že ECB začne nakupovať dlhopisy. Toto čo spravili bude riešiť problémy v budúcnosti, ale okamžité problémy sú, že štáty sa nevedia financovať.
Vám teda neprekážajú existujúce pravidlá, len to, že neboli uplatňované.
Áno. Dokonca tie pravidlá sú celkom rozumné.
A je podľa vás pri súčasnej štruktúre možné, aby sa tie pravidlá dodržiavali?
Je to jediná možnosť, ktorú majú. Zrejme nezostane nič iné, ako konečne dodržiavať pravidlá. O tom hovoríme od samého začiatku. Keby sa dodržiavali pravidlá, neexistovala by dnešná dlhová kríza.
Čiže pravidlá začnú dodržiavať až nebude iná možnosť?
Veď život ich donúti.
Európske témy vás spoločne s SNS vydelili od hlavného prúdu slovenskej politky.
Snažia sa nás tlačiť do extrémistického kúta. Ale keď už toto má byť extrémizmus, že sme si dovolili v rámci existujúcich pravidiel s niečím nesúhlasiť… Ak máme byť extrémisti, zrejme s tým musíme žiť, ale konáme podľa presvedčenia, je to prejav nezávislosti lebo nikomu nevisíme na šnúrke od gatí. Sme naďalej presvedčení Európania, len trváme na tom, že máme právo na vlastný názor.
Ale zrejme by ste radi boli v koalícii.
Radi by sme boli v koalícii, ale presvedčenie je pre mňa dôležitejšie.
Mikuláš Dzurinda od vás nechcel, aby ste menili presvedčenie, stačilo by mu, keby ste za euroval zahlasovali.
Áno, to môže robiť on. Jednoducho nie.
Neplánujete skorigovať rétoriku, aby ste boli prijateľnejší? Koaličných partnerov ste obvinili z ekonomickej vlastizrady.
Ja si vôbec nemyslím, že by naša rétorika bola extrémistická. Ako to nazvať, keď významné časti slovenských daňových výnosov by mali zrazu opustiť Slovensko? Ako to nazvať, keď Mikloš v národnej rade povie, že podiel Slovenska na druhej pôžičke Grécku bude 350 miliónov eur, o dvadsať dní neskôr je to 800 miliónov a o ďalšie tri mesiace neskôr je to zrazu 1,15 miliardy? To sú veci, ktoré sa nerobia. My si môžeme povedať, dobre, musíme poslúchať Brusel, musíme vnímať realitu, ale toto sa predsa nerobí.
Lenže vy s tými ľuďmi chcete vládnuť.
Nie je otázka s kým chce SaS vládnuť. Presne vieme aká bude vláda – Smer-SD, SDKÚ-DS a KDH sa už nevedia dočkať, čiže vznikne fialová koalícia. Nechápem pri tých ideologických rozdieloch ako chcú spolu vládnuť, ale určite sa dohodnú čo sa týka biznisov. Otázka je, či chceme, aby fialová koalícia mala ústavnú väčšinu a potom to tu vyzeralo ako v Maďarsku alebo či ich obmedziť. Hlas pre SaS bude najmä proti tomu, čo tu vzniká.
Snažia sa nás tlačiť do extrémistického kúta. Ale keď už toto má byť extrémizmus, že sme si dovolili v rámci existujúcich pravidiel s niečím nesúhlasiť… Ak máme byť extrémisti, zrejme s tým musíme žiť, ale konáme podľa presvedčenia, je to prejav nezávislosti lebo nikomu nevisíme na šnúrke od gatí.Richard Sulík
Nepomohlo by vaše vystupovanie voči bývalým partnerom vzniku fialovej vlády zabrániť?
Určite je to irelevantné. Dávno sú nachystaní a ide vládnuť Fico s Dzurindom. Radičová opúšťa SDKÚ-DS, Dubovcová opustila SDKÚ-DS, čiže ľudia, ktorým na slušnosti záležalo, idú preč a teraz už nič nebráni v ceste aby vládli spolu.
Ste teda zmierení s odchodom do opozície?
Vidím to ako najpravdepodobnejšiu možnosť. Keď bude príležitosť stať sa súčasťou vlády, tak sa tomu nebudeme vyhýbať, ale ako sa ukázalo v októbri, my nie sme prilepení na stoličkách.
Z tohto pohľadu budete vo volebnej kampani v komfortnejšej situácii a môžete si dovoliť povedať viacej. Kto bude na Slovensku prvý, kto ľuďom povie, že žijú nad pomery?
Myslím si, že my. My sme už aj mali snahu, aby deficit nebol 4,6 percenta HDP. Na stretnutiach sme na to dôrazne upozorňovali, ale bohužiaľ KDH a Most-Híd ani počuť o nejakom šetrení. To sú skrátka ľudia, ktorí žijú úplne mimo reality. Tých 4,6 percenta navodzuje dojem, že príjmy sú sto a výdavky sú 104,6. Lenže príjmy nie sú sto, ale sú osemdesiat, bez európskych peňazí sedemdesiat. To je úplná tragédia.
Ale v takomto stave je Slovensko dlhodobo.
Nie, v rokoch 2004-2006 deficit klesal a potom boli roky, keď bol deficit taký nízky, že klesal celkový dlh. Len skrátka potom prišli títo vagabundi, ktorí o ekonomike nemali ani páru, zato kradnúť vedeli o to lepšie, a zažili sme osempercentné ročné deficity dva roky po sebe. Boli sme na najlepšej ceste do Grécka. A to nezvrátite z roka na rok.
Lenže máme deficit 3,7 miliardy eur a tá suma sa nedá ušetriť parciálnymi úsporami, ten problém je systémový. Kde vidíte priestor na riešenie problému?
Po prvé, zredukovať rozsah štátnej správy. Keď zrušíte zopár úradníkov tak zrušíte aj automaticky činnosti, ktoré robia. A väčšinou sú tie činnosti regulačného charakteru. Čiže keď znížite počet regulácií, dáte ľuďom slobodu a zvýšite tým tvorivosť a tvorbu hodnôt. Treba začať masívne redukovať rozsah štátnej správy. To nepostačí na celé tie miliardy, ale vie to výrazne pomôcť. Druhá vec je zlepšiť podnikateľské prostredie. Podnikateľ má v krvi tvoriť čím viac zisku a na to bude potrebovať aj zamestnancov. Znie to ako teória z knižky, ale prax ukázala, že to tak je. Keď sme v roku 2004 zlepšili podnikateľské prostredie zavedením rovnej dane, tak začala následne stúpať zamestnanosť. A po tretie sa musíme zhovárať o rozsahu sociálneho štátu. Či so toto všetko naozaj môžeme dovoliť. Je síce veľmi páčivé, keď Fico povie, že kríza sa ľudí nedotkne, ale on vie, ako ja, že to je čisté klamstvo. Keď sa kríza ľudí nedotkne, tak nás dovedie do takého krachu, v akom sa nachádza Grécko.
Treba teda zredukovať rozsah sociálnych transferov?
Treba sa zamyslieť nad tým, či každá sociálna dávka je pre našu spoločnosť nevyhnutná.
Napríklad?
Napríklad nezamestnaní dostávajú pomerne vysokú podporu, keď si otvoria živnosť. Keď si niekto nevedel ani len nájsť robotu, tak nie je ani veľký predpoklad, že dokáže začať podnikať. Potom školenia, ktoré tu financujeme. Takýchto mandatórnych výdavkov nájdete dostatok. Ale je jedno ako, my skrátka musíme niečo urobiť. Nemôžme žiť nad svoje pomery – a my žijeme. Už Taliani sú na tom lepšie. Ich primárny deficit, bez úrokov za splátku dlhu je už negatívny. Primárne sú v pluse. My generujeme primárny deficit, oni už nie.
Uvedomuje si tieto skutočnosti celé politické spektrum?
Ani náhodou. Bugár a Figeľ si neuvedomujú vôbec nič a hlavne ich to ani netankuje, im je to viacmenej jedno. Stále nepochopili, že z tohto budú vážne problémy. Nejaký sklon k šetreniu v Moste-Híd a v KDH neexistuje. Neexistuje. V SDKÚ-DS áno, tam bola snaha, aspoň deklarovali vôľu.
Nepomohlo by aj zvýšenie daní?
Spravili sme chybu, že sme súhlasili s vyššou DPH, to nemuselo byť. Čo sa týka daní z príjmov, tam akákoľvek vyššia daň bude zbytočne zhoršovať podnikateľské prostredie. Devätnásťpercentná daň z príjmu je pre Slovensko veľmi silný magnet, sme tým známi, bola by veľká chyba to teraz zvýšiť.
Nepripúšťate ani zmrazenie či zníženie nezdaniteľnej položky?
O tom sme pripravení sa baviť, aj o zrušení iných výnimiek. Napríklad podporu stavebného sporenia by som okamžite zrušil. Sme pripravení sa baviť o akýchkoľvek daňových výnimkách, akýchkoľvek subvenciách, dotáciách. Ale so zvýšením 19-percentnej sadzby dane nebudeme súhlasiť.
Ľuďom sa ale ťažko vysvetľuje, že žijú nad svoje pomery.
Poprvé treba povedať pravdu, či už v blogoch, článkoch, v rozhovoroch ako v tomto. Ľuďom treba povedať pravdu.
Do veľkej politiky ste vstúpili rovno ako predseda parlamentu, dnes ním už nie ste. Nie je vám za funkciou smutno?
Nie, nie, ja na stoličke určite nie som prilepený. Bola to zaujímavá funkcia, keď bude príležitosť, budem veľmi rád ešte raz predsedom parlamentu, ale nejako za tým nesmútim.
Kaviareň v Liberálnom dome sa volá Terra libera, už pre vás nie je politika Terrou incognitou?
Už nie, veľa vecí sme sa naučili, čiže spoznávame túto pôdu, ktorá pred rokom a pol bola pre nás určite terrou incognitou. Ale to neznamená, že sa s tým máme zmieriť alebo si povedať, že to takto bude na veky vekúce.
Zhováral sa Peter Tkačenko
