BRATISLAVA 26. júla (WEBNOVINY) – Rozsudok Ľudového súdu v Košiciach z 8. júna 1948 o treste smrti pre vojnového zločinca Lászlóa Csatáryho, ktorého minulý týždeň zadržali v Maďarsku, sa zrejme nikdy nenachádzal v Štátnom archíve v Košiciach.
Uviedla to Emília Kočišová z ministerstva vnútra.
Na chýbajúci dokument v Štátnom archíve upozornil Ústredný zväz židovských náboženských obcí v SR, ktorý považuje rozsudok za kľúčový v žiadosti o vydanie Csatáryho z Maďarska na Slovensko.
Podľa Kočišovej sa rezort vnútra, respektíve Štátny archív, s Csatáryho prípadom prvýkrát stretli v decembri 1994, keď archív navštívili zástupcovia kanadského ministerstva spravodlivosti.
Zoznam trestných spisov Ľudového súdu v Košiciach z roku 1948 vrátane Csatáryho boli odovzdané do Štátneho archívu v Košiciach Krajským súdom v Košiciach v júni 1986.
Divná súdna prax
Spis Lászlóa Csatáryho má 48 listov a obsahuje trestné oznámenie, zatykač, zápisnice z výsluchu svedkov, korešpondenciu s niekoľkými zainteresovanými inštitúciami, zápisnicu zo súdneho pojednávania dňa 8. júna 1944 a takzvaný trestný list, kde je uvedený prijatý trest a jeho zdôvodnenie.
Rozsudok o treste smrti sa však v spise nenachádza. Podľa Kočišovej to bola v uvedenom období pravdepodobne bežná súdna prax.
„Keďže ukladacie lehoty rozsudkov tejto kategórie trestných spisov boli dlhé (50 rokov a viac), rozsudky zo spisov boli pred odovzdaním do archívu (možno už hneď pri prvej manipulácii s trestnými spismi na niektorom zo súdov) ukladané na iné miesto,“ vysvetlila Kočišová.
Tak sa do Štátneho archívu v Košiciach nedostal ani rozsudok dr. Ladislava Csatáryho.
„U približne 90 percent trestných spisov archívneho fondu Ľudového súdu v Košiciach rozsudky chýbajú. Nachádzajú sa len u takých spisov, kde boli rozsudky zrušené,“ dodala Kočišová
Spis s rozsudkom má byť v ÚPN
Ústav pamäti národa (ÚPN) v stredu potvrdil, že spis aj s rozsudkom sa nachádza v jeho archíve.
Ide o jednu z dobových kópií, ktorá sa do Archívu ÚPN dostala pravdepodobne cez ŠtB.
Rozsudok uznáva Csatáryho vinným a odsudzuje ho na trest smrti, stratu občianskych práv na 15 rokov a konfiškáciu celého majetku.
Csatáry pôsobil v roku 1944 ako vysoký policajný funkcionár a politický dôstojník na vtedajšom Policajnom riaditeľstve v Košiciach.
Podľa súdu Csatáry po prevzatí moci pronacistickou stranou Šípových krížov v Maďarsku prenasledoval, týral a svojvoľne zaisťoval ľudí pre ich náboženské presvedčenie, rasový pôvod, národnú príslušnosť či názory.
„Podľa zhromaždených svedectiev László Csatáry podriadeným dozorcom nariadil, aby kruto zaobchádzali so Židmi v košickom gete a v košickom sústreďovacom tábore, pričom sa na týraní a ponižovaní zaistencov aj osobne aktívne zúčastňoval,“ povedal Pálffy.
Počas deportácií Židov do koncentračných táborov zaisťoval a do transportov zaraďoval aj osoby, na ktoré sa vysťahovanie nevzťahovalo, prípadne boli transportu fyzicky neschopné.
Vlastným konaním tak opakovane zneužíval svoje postavenie a zapríčinil smrť viacerých zaistených osôb.
Zaistili ho v Maďarsku
Obviňujú ho z vojnových zločinov a účasti na deportáciách 15 700 Židov do koncentračného tábora Osvienčim v roku 1944. Pripisujú mu taktiež kruté zaobchádzanie s obyvateľmi košického židovského geta. Csatáry bol vysokým policajným dôstojníkom v Košiciach, ktoré boli v tom čase súčasťou Maďarska.
Československé orgány Csatáryho po vojne v neprítomnosti odsúdili na trest smrti, do roku 1995 sa mu však darilo ukrývať v Kanade, odkiaľ po odhalení utiekol.
Centrum Simona Wiesenthala eviduje Csatáryho ako najhľadanejšieho nacistického vojnového zločinca. Podľa predstaviteľov židovskej komunity si zaslúži trest, aj keď dnes je už z neho 97-ročný starec.
Komunita chystá po zverejnení informácie o náleze rozsudku ďalšie kroky.
„Skompletizuje sa spis a budeme robiť všetko pre to, aby bol zmenený rozsudok na doživotie a vydaný európsky zatykač,“ povedal v stredu agentúre SITA podpredseda Ústredného zväzu židovských náboženských obcí v SR Pavol Sitár.
