Progresívci žiadajú okamžité odvolanie šéfa Slovenskej informačnej služby (SIS)Pavla Gašpara. Šéfom SIS podľa predsedu Progresívneho Slovenska (PS)Michala Šimečku nemôže byť „mafiánsky plagiátor“, ktorý nedokáže napísať sám ani diplomovku.
Šéfom SIS nemôže byť podľa neho ani pre utajovanie svojich firiem a rozbíjanie nepriznaných športových áut. „Ani arogantný povolaním syn so štyrmi nevysvetlenými nehnuteľnosťami,“ dodal Šimečka, podľa ktorého musia prezident Peter Pellegrini aj premiér Robert Fico (Smer-SD) okamžite konať.
Paródia na tajného agenta
Gašpara nazval paródiou na tajného agenta, ktorý ohrozuje záujmy a bezpečnosť Slovenska. „Zahraniční spravodajcovia mu nepovedia už ani ,dobrý deň´, nieto tajné informácie,“ uzavrel Šimečka a opätovne vyzval všetkých občanov na účasť na proteste, ktorý sa bude konať v utorok o 18:00.
Gašpar v Azerbajdžane absolvoval osem bilaterálnych stretnutí, tvrdenia o izolovanej SIS odmieta – FOTO
Denník SME prišiel s informáciou, že diplomová práca šéfa SIS Pavla Gašpara s názvom Trestnoprávne aspekty postihu korupcie je plagiát. Gašpar študoval právo na Paneurópskej vysokej škole a štúdium ukončil v roku 2011. Ako denník SME podotkol, práca na prvý pohľad pôsobí rétoricky, nie je v nej žiadny výskum a po podrobnejšom čítaní je zjavné, že ide o plagiát.
„Našli sme štyri zdroje, z ktorých sú odpísané asi dve tretiny práce. Dva z týchto zdrojov pritom autor nikde v práci neuviedol,“ informoval denník s tým, že v kapitolách, ktoré tvoria približne tretinu práce, nedokázali identifikovať pôvodný zdroj. Je však nepravdepodobné, že by išlo o jeho vlastný text, keďže ide o teoretický text.
Obhajoba Gašpara
Gašpar na zistenia denníka SME reagoval s tým, že jeho bakalárska aj diplomová práca sú v poriadku a prešli posúdením a obhajobou pred komisiou. Denník SME tak podľa Gašpara klame.
Opozícia zvoláva na utorok 23. septembra ďalšie protesty proti „ožobračovaniu ľudí“
Denník spresnil, že hneď prvú kapitolu práce Gašpar opísal zo štúdie Miera latencie korupčnej kriminality od autora Pavla Augustína, ktorá vyšla v roku 2008 v časopise Policajná teória a prax a vydala ju Akadémia Policajného zboru. Gašpar vo svojej práci vydáva Augustínové myšlienky za svoje.
„Gašpar kapitolu odpísal aj s poznámkami pod čiarou, kde Augustín cituje iné zdroje. Ide o takzvané sekundárne citovanie, čo je v takomto prevedení na akademickej pôde nepovolená praktika,“ upozornil denník s tým, že Gašpar v práci jedinýkrát nespomenul, že čerpal primárne od Augustína.
Z dvoch kníh odpísal viacero strán
V nasledujúcich dvoch kapitolách nie je známe, z čoho Gašpar čerpal informácie. Neuvádza takmer žiadne zdroje a na desiatich stranách nepoužil jediný zdroj. Práca pokračuje 24 stranami, ktoré podľa denníka SME doslovne odpísal z dvoch kníh.
Gašpar odpísal aj záverečnú kapitolu svojej práce z článku Nesmrteľný fenomén ľudskej spoločnosti od Renáty Kravcovej, ktorú tiež v práci necituje a jej text prebral s citáciami iných autorov.
Denník SME to zistil pomocou českého antiplagiátorského systému odevzdej.cz. Denník upozornil, že v prípade Gašparovej práce ide o plagiát, nie kompilát, a teda pospájanie viacerých zdrojov s ich uvedením. Na niektorých školách sú pritom aj kompiláty nedostatočné a neobhájiteľné a vyžadujú vlastný vklad študenta.
