Ak by sa parlamentné voľby konali v úvode októbra, vyhralo by ich Progresívne Slovensko. Svoj hlas by mu dalo 24,8 percenta voličov. Vyplýva zo z volebného modelu agentúry NMS Market Research Slovakia. Dáta boli zbierané od 1. do 5. októbra, na vzorke 1 002 respondentov.
Za progresívcami skončil s výraznejším odstupom Smer-SD, volilo by ho 17,9 percenta opýtaných. Tretia priečka patrí v súčasnosti mimoparlamentnému hnutiu Republika, ktorému by vo voľbách dalo svoj hlas 11,8 percenta opýtaných. Štvrtý skončil v prieskume Hlas-SD, stranu by volilo 8,3 percenta opýtaných.
Kto by sa ešte dostal do parlamentu?
Do parlamentu by sa dostalo aj Hnutie Slovensko so ziskom 6,4 percenta hlasov, stranu Sloboda a Solidarita (SaS) by volilo 5,9 percenta opýtaných a Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) by brány Národnej rady (NR) SR prekročilo so ziskom 5,4 percenta voličských hlasov. Do parlamentu by sa ešte tesne dostali mimoparlamentní Demokrati, svoj hlas by im odovzdalo 5,2 percenta voličov.
Republika sa stáva prístavom nespokojných voličov Smeru, Progresívne Slovensko zlyháva v jednej veci
Pred bránami NR SR by ostala Maďarská Aliancia so ziskom 4,4 percenta hlasov, hnutie Sme rodina, ktoré by volilo 3,2 percenta opýtaných a Slovenská národná strana. V súčasnosti koaličný subjekt by získal dve percentá hlasov. Na voľbách by sa zúčastnilo 62,2 percenta opýtaných.
Progresívci by obsadili 44 kresiel
Z prepočtu hlasov na mandáty vyplýva, že Progresívne Slovensko by obsadilo 44 kresiel v parlamente. Smer by získal 31 mandátov a hnutie Republika o desať menej, čiže 21 mandátov. Hlas by v parlamente zastupovalo 15 poslancov, Hnutie Slovensko jedenásť. Strana SaS by obsadila desať kresiel a KDH a Demokrati by mali zhodne po deväť poslancov.
Smer výrazne zaostáva za Progresívnym Slovenskom aj v ďalšom prieskume. Kto by zostavoval koalíciu?
Progresívci by spolu so SaS, KDH a Demokratmi mali 72 poslancov, a teda na vládnutie by potrebovali aj hnutie Igora Matoviča. Spolu s ním by mali v parlamente väčšinu, konkrétne 83 poslancov. V súčasnosti najsilnejšia koaličná strana Smer-SD by nedokázala zostaviť vládu s Hlasom ani za pomoci Republiky, spoločne by tieto tri politické subjekty mali 67 poslancov.
Progresívci medzimesačne narástli o 2,7 percentuálneho bodu, októbrový výsledok je zároveň jeden z najlepších v ich histórii. Smer zas stratil v porovnaní s predošlým mesiacom 2,2 percentuálneho bodu.
Konsolidácia bude pre Smer-SD drahá
Politický analytik NMS Market Research Slovakia Mikuláš Hanes skonštatoval, že konsolidácia verejných financií bude pre Smer-SD drahá, a to nielen z ekonomického, ale aj z politického hľadiska. Z jeho poklesu ale ťaží hnutie Republika. Hanes poukázal aj na výsledky politického kompasu, ktorého analýzu agentúra NMS Market Research Slovakia nedávno zverejnila.
Hlas aj Smer strácajú voličské jadro, koaličnú väčšinu by nevytvorili ani s Republikou
„Názorovo-hodnotové rozloženie elektorátu Smeru-SD a Republiky sa začína výrazne prekrývať a čím sa Smer-SD rétoricky viac posúva nahor v tradicionalistickom spektre, tým viac umožňuje Republike loviť medzi sklamanými voličmi premiérskej strany. Najmä v situácii, ak nebude doručovať výsledky na poli ekonomickej aj politickej stability a trestno-právneho revanšu voči bývalej vláde, na ktorých založil Robert Fico svoju politickú reinkarnáciu,“ uviedol Hanes.
Medzimesačný pokles zaznamenala aj ďalšia koaličná strana Hlas-SD, stratila 1,2 percentuálneho bodu. Ostatné politické subjekty prevažne oscilujú okolo päťpercentnej hranice potrebnej pre vstup do parlamentu. Mierne medzimesačné poklesy, menej než jeden percentuálny bod, zaznamenali Hnutie Slovensko, KHD aj SaS, a tiež Demokrati. Najviac, 0,7 percentuálneho bodu, stratilo hnutie Igora Matoviča.
