Parlament si v sobotu pripomína 30. výročie od prvého rokovania v novej budove. Informovala o tom Kancelária Národnej rady (NR) SR a pripomenula, že je to 30 rokov od presťahovania NR SR do budovy na bratislavskom hradnom vrchu. Slovenský parlament do roku 1994 provizórne sídlil v Župnom dome.
NR SR si pripomenula výstavbu nového sídla, ktorá sa začala v júni 1986, a teda počas obdobia Československej socialistickej republiky podľa architektov Ľudovíta Jendrejáka, Petra Puškára a Jána Šilingera. Budova nemala pôvodne slúžiť ako celoštátny parlament, ale ako slovenský parlament v rámci spoločného štátu. Projekt súčasne rátal s pôsobením iba jednej politickej strany a po Nežnej revolúcii a po páde režimu sa musel meniť.
Práce boli pozastavené
„Po novembrových udalostiach boli stavebné práce dokonca na približne jeden rok pozastavené kvôli intenzívnym sporom týkajúcich sa pokračovania výstavby. Napokon sa však rozhodlo o dokončení budovy a stavebné práce následne pokračovali podľa nového projektu,“ priblížila Kancelária NR SR a dodala, že nový projekt bol prispôsobený tak, aby vyhovoval pluralitnému politickému spektru po voľbách v roku 1992.
Poslanci zvolili nových členov Správnej rady Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Výstavba novej budovy aj napriek diskusiám a kontroverziám skončila v roku 1993. O rok na to, po prvom slávnostnom zasadnutí pred začiatkom 32. schôdze parlamentu 25. mája budovu uviedli do prevádzky.
Dodatočné úpravy
„V rámci otvorenia čestná hradná stráž za zvuku štátnej hymny SR vztýčila štátnu vlajku SR pred budovou, a to za účasti vtedajšieho predsedu parlamentu Ivana Gašparoviča, členmi vlády SR na čele s premiérom Jozefom Moravčíkom i ďalších predstaviteľov ústredných orgánov štátnej správy,“ pripomenula si NR SR a dodala, že podľa archívnych správ boli náklady približne 320 miliónov Kčs a generálnym dodávateľom bola spoločnosť Stavoindustria.
Poslanci posunuli zmeny v RTVS do druhého čítania, Šimkovičová opäť vyzdvihla nový zákon
„Od otvorenia budovy sa vyskytli viaceré priestorové, kapacitné i praktické problémy, čo si vyžiadalo dodatočné úpravy a menšie rekonštrukcie. Avšak napriek tomu nová budova dodnes slúži nielen ako jediný ústavodarný a zákonodarný orgán SR, ale aj ako symbol slovenského parlamentarizmu,“ uzavrela Kancelária NR SR.
