BRATISLAVA 21. júna (WEBNOVINY) – Všetká zodpovednosť je momentálne na gréckej vláde. Konštatoval to na utorňajšej tlačovej konferencii po nedeľnom a pondelňajšom rokovaní eurogroup a ministrov financií Európskej únie v Luxemburgu minister financií Ivan Mikloš. „Ak grécka vláda schváli, všetko čo je treba schváliť do konca júna, môžeme sa pohnúť ďalej, ak neschváli, nie je čo riešiť,“ povedal.
Ak grécka vláda do konca tohto mesiaca teda nepresadí v parlamente ďalšie šetrenie a škrty tak, aby sa plnili podmienky pôvodnej pôžičky, nedostane krajina podľa Mikloša ďalšiu tranžu, následne nebude schopná splácať svoje záväzky a bude musieť vyhlásiť platobnú neschopnosť. Gréci majú konsolidačné opatrenia schváliť najneskôr do konca júna. Ďalšia tranža v sume 12 mld. eur by im potom mala byť uvoľnená do 15. júla. V opačnom prípade nebude Grécko schopné uhrádzať svoje záväzky, čo znamená bankrot krajiny.
Medzinárodný menový fond napríklad vyplatenie svojho podielu na 12-miliardovej júlovej tranži podmienil dohodou na novom stabilizačnom mechanizme. Podľa Mikloša je to pochopiteľné, keďže je potrebné zabezpečiť aj ďalšie financovanie. „Zároveň ale, aby bolo možné pristúpiť k novému programu, absolútne nevyhnutná podmienka je plnenie podmienok starého programu,“ potvrdil svoje slová, že všetko stojí na aktuálnych rozhodnutiach gréckej vlády a gréckeho parlamentu.
Ministri financií eurozóny však v predchádzajúcich dňoch okrem situácie v Grécku, ktoré je zatiaľ financované na základe bilaterálnych pôžičiek, diskutovali aj o nových stabilizačných nástrojoch. Dohodli sa napríklad na navýšení záruk v Európskom finančnom stabilizačnom nástroji (EFSF), teda eurovalu I, či na založení Európskeho stabilizačného mechanizmu (ESM), teda eurovalu II, ktorý má v roku 2013 permanentne nahradiť EFSF.
O oboch týchto dohodách bude už v stredu rokovať aj slovenská vláda
Podľa Mikloša v prípade navyšovania záruk v eurovale I Slovensko len plní záväzky, ktoré dala ešte aj bývalá vláda tak, aby sa navýšila efektívna úverová kapacita eurovalu ako celku na 440 mld. eur.
Pri schvaľovaní EFSF sa podľa Mikloša už ustúpiť nedalo, pretože mechanizmus bol pri nástupe novej vlády schválený už v 14 zo 16 parlamentov vtedajšej eurozóny.
ESM, teda permanentný euroval, však už minister financií považuje za mechanizmus systémový, ktorý je regionálnou alternatívou Medzinárodného menového fondu a v ktorom je Slovensko od jeho vzniku. Navyše, pri vzniku ESM sa podľa neho podarilo Slovensku presadiť všetky zásadné pripomienky, ktoré malo, a to účasť privátneho sektora a tiež zmenu distribučného kľúča.
Ministrovi pritom stačí aj formulácia, že účasť privátneho sektora v rámci nového eurovalu má byť na dobrovoľnej báze. Banky totiž podľa neho nemožno do účasti na reštrukturalizácii dlhov problémových krajín nútiť, pretože by to znamenalo technický bankrot. „Rozhodujúce nie je to, aké slovíčka použijeme, ale aký objem účasti súkromného sektora bude,“ konštatoval. Mikloš zároveň očakáva, že účasť privátneho sektora bude napriek tomu dostatočná a nie len symbolická.
Podľa neho je totiž aj v záujme bánk, aby sa na záchrane krajín podieľali a zabránili tak ešte väčším stratám v prípade bankrotu niektorej z problémových krajín. Zúčastniť pomoci by sa pritom podľa neho mali všetky banky, ktoré cenné papiere problémových krajín nakupovali, vrátane slovenských.
Zmeny v eurovale I, vrátane navýšenia podielu Slovenska na celkových zárukách z pôvodných 4,37 mld. eur na 7,72 mld. eur, rovnako ako aj návrh zmluvy o zriadení ESM, prerokuje slovenský vládny kabinet už v stredu. Oba tieto dokumenty však musí ratifikovať aj slovenský parlament, pričom nesúhlas s navýšením prvého eurovalu a účasťou Slovenska v permanentnom eurovale naďalej vyslovuje koaličná SaS. Minister financií Ivan Mikloš tvrdí, že na rokovanie bude ešte času dosť, a tak verí, že sa tieto mechanizmy podarí v parlamente podporiť. „Čo sa týka ratifikácie v parlamente, tak čas nesúri. Tam máme týždne aj mesiace, aby sme rokovali a budeme rokovať. Aj s opozíciou,“ povedal v utorok Mikloš.