Pomoc Grécku by sa podľa Mikloša mala schváliť do 11. júla

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Ivan Mikloš
Ivan Mikloš Foto: SITA/Jozef Jakubčo

BRATISLAVA 15. júna (WEBNOVINY) – Dohoda o novom finančnom balíčku pre Grécko by sa mala uzavrieť do 11. júla, povedal v stredu slovenský minister financií Ivan Mikloš. Uviedol tak neskorší termín, ako je dátum summitu Európskej únie, ktorý sa uskutoční 23. až 24. júna a predpokladalo sa, že sa na ňom takáto dohoda dosiahne. „Nový program by sa mal dohodnúť najneskôr do 11. júla, kedy sa skupina ministrov financií Eurogroup stretne naposledy pred letnými prázdninami,“ povedal Mikloš novinárom po zasadaní slovenského kabinetu.

Slovensko má päť podmienok k novej pôžičke Grécku

Slovensko bude pri prípadnej novej pôžičke Grécku požadovať splnenie piatich podmienok. Prvou podmienkou Slovenska je podľa ministra financií Ivana Mikloša účasť súkromného sektora. „Najdôležitejším dôvodom prečo to požadujeme je, aby účet neplatili len daňoví poplatníci, ale aj tí ktorí požičiavali Grécku a zarábali na tom,“ uviedol v stredu po rokovaní vlády Ivan Mikloš.

Druhou požiadavkou bude podľa Mikloša široká politická dohoda gréckych politických strán na plnení záväzkov, a to vrátane opozičných strán. Rovnako bude Slovensko presadzovať privatizáciu štátneho majetku v Grécku, záruky, že nepríde o peniaze v prípade pôžičky, ako aj účasť Medzinárodného menového fondu (MMF). Stanovenie podmienok pri poskytnutí ďalšej pôžičky Grécku podľa Mikloša podporuje aj Nemecko, Holandsko, Fínsko či Slovinsko.

Stanovené podmienky by pritom mali byť súčasťou aj mandátu, ktorý by mal minister financií dostať na ďalšie rokovania o pôžičke. Požiadavka mandátu slovenského parlamentu podľa Mikloša vyplynula z pondelkových rokovaní zástupcov koaličných strán. „Ten mandát by mal byť taký, aby nám nezväzoval ruky,“ uviedol v stredu Mikloš. Čím bude podľa jeho slov konkrétnejší, tým menší manévrovací priestor na rokovaniach vytvorí. Konečná dohoda na novej finančnej pomoci Grécku by sa pritom mala uzatvoriť do 11. júla.

O účasti súkromného sektora na finančnej pomoci Grécku diskutovali ministri financií krajín eurozóny v Bruseli v utorok dlho do noci. Podľa Mikloša sa na tejto schôdzke nepodarilo nájsť dohodu. „Tie stanoviská zostávajú rozdielne. My sme v skupine krajín, ktorá považuje účasť súkromného sektora,“ uviedol v stredu Mikloš.

Podľa Mikloša pritom existujú rôzne formy účasti privátneho sektora na finančnej pomoci. Konkrétne rozhodnutie je však podľa jeho slov citlivé. Existujú totiž dôvody na čo najväčšiu účasť privátneho sektora, na druhej strane však predstavuje vysoký podiel súkromného sektora aj hrozbu prenesenia nákazy do iných krajín.

Veľkosť finančného balíka, ktorý bude Grécko potrebovať, dosahuje zhruba 120 mld. eur. V tomto objeme sú však podľa Mikloša aj príjmy z privatizácie a aj podiel súkromného sektora. Čím vyšší tak bude podiel prostriedkov z privatizácie, či z účasti privátneho sektora, tým menší balík peňazí tak v konečnom dôsledku budú musieť nájsť krajiny eurozóny a MMF.

RAKÚSKO: Bankrot Grécka spustí reťazovú reakciu

Maria Fekterová
Foto: SITA/AP

Bankrot Grécka by spustil reťazovú reakciu s rozsiahlymi dopadmi na celú eurozónu, vyhlásila v stredu rakúska ministerka financií Maria Fekterová. „Ak európske krajiny náhle pošlú Grécko do platobnej neschopnosti, tento šok zvýši nebezpečenstvo nákazy a ostatné krajiny sa dostanú do vážnych problémov,“ povedala Fekterová v rakúskom parlamente. „Nedá sa predpovedať, koho to zasiahne,“ varovala a zároveň dodala, že opatrný a kontrolovaný prístup pri znižovaní dlhu Grécka je rozumnejším riešením. Nervozita na trhu pre nejasnosti, ako sa bude riešiť dlhová kríza Grécka, sa naďalej prehlbuje.

Eurozóna hľadá riešenie pre Grécko, nervozita trhu rastie

Foto: SITA/AP

Nervozita na trhu pre nejasnosti, ako sa bude riešiť dlhová kríza Grécka, sa naďalej prehlbuje. Trh neverí tomu, že Atény dokážu splatiť svoje dlhy, ktoré sa vyšplhali na 340 mld. eur čiže 150 % hrubého domáceho produktu (HDP). Mnohí účastníci trhu očakávajú v strednodobom horizonte bolestivú reštrukturalizáciu. Zjavná slepá ulička, do ktorej sa ministri financií eurozóny v utorok v noci dostali, posunula v stredu cenu poistenia gréckych vládnych dlhopisov vyššie o 61 bázických bodov na rekordných 1 651 bázických bodov. Päťročné poistenie gréckych vládnych dlhopisov v hodnote 10 mil. eur tak stojí 1,65 mil. eur. Ministri financií eurozóny v Bruseli v utorok dlho do noci diskutovali, ako sa majú súkromní vlastníci gréckych dlhopisov podieľať na druhom záchrannom balíku pre Atény bez toho, aby na finančných trhoch vznikli ešte horšie turbulencie. Ministri sa opäť stretnú v nedeľu večer v Luxemburgu a dohodu chcú pripraviť pre summit EÚ, ktorý bude 23. a 24. júna.

V Aténach sa v stredu pred parlamentom zišli tisíce demonštrantov v snahe zabrániť poslancom schváliť nové zvýšenie daní, škrty vo výdavkoch a predaj štátneho majetku. Grécky premiér Geórgios Papandréou musí presadiť päťročný plán redukcie rozpočtového deficitu a privatizačný program, aby krajina mohla naďalej dostávať pomoc od Európskej únie a Medzinárodného menového fondu a vyhla sa bankrotu. Najnovší grécky plán úsporných opatrení predpokladá v tomto roku ušetrenie 6,5 mld. eur prostredníctvom zvýšenia daní a škrtov vo výdavkoch. Strednodobý plán zahŕňa zavedenie nových daní na luxusné tovary, boj proti daňovým únikom, zvýšenie daní na nealkoholické nápoje a autá a daní z bazénov a nehnuteľností a tiež redukciu počtu štátnych zamestnancov o pätinu.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať