Archeologický výskum Kaplnky svätej Margity na Kláštorisku v Slovenskom raji priniesol v lete nové poznatky. Predbežné výsledky ukázali, že postavená bola v 14. storočí. Informoval o nich agentúru SITA archeológ a zástupca vedúceho výskumu Peter Ďurica.
Podľa jeho slov ide o jeden z najstarších objektov v areáli kartuziánskeho kláštora. V súčasnosti sa pripravuje zastrešenie ruín kaplnky, kam plánujú inštalovať reprodukciu Oltára Narodenia od Majstra Pavla z Levoče.
Zrealizovali sedem archeologických sond
Kartuziánsky kláštor na Kláštorisku je Národnou kultúrnou pamiatkou, archeológovia sa jej venujú už desaťročia. Samotná kaplnka sa nachádza v tesnej blízkosti kláštorného kostola. Archeologický výskum počas leta sa uskutočnil v spolupráci obce Letanovce a Pamiatkového úradu SR.
„Počas výskumu sme zrealizovali sedem archeologických sond, ktoré skúmali stratigrafiu, teda archeologické vrstvy, a stavebný vývoj objektu,“ ozrejmil Ďurica. Kým kaplnka pochádza zo 14. storočia, kostol je mladší.
Turistický chodník Dedinky – Stratenská Píla je krátkodobo uzavretý - FOTO
„Dokazuje to viditeľná škára medzi jeho murivom a kaplnkou. Založenie kostola je približne o 50 centimetrov vyššie, čo naznačuje nárast terénu a stavebný posun v čase,“ priblížil archeológ. Kaplnku v 15. storočí poškodil rozsiahly požiar, následne bola opravovaná. Archeológovia však identifikovali aj staršiu konštrukciu vedľa kaplnky, pravdepodobne podlahu z prepálených drevených dosák, ktorá predchádzala samotnej stavbe.
„Skúmanie kaplnky nám poskytuje dôležité informácie o počiatkoch stavebného vývoja Kláštoriska a potvrdzuje, že kostol vznikol až následne,“ poznamenal Ďurica, ktorý na výskume pracoval pod vedením riaditeľa odboru archeológie Pamiatkového úradu SR Petra Bistáka. Zdôraznil, že zatiaľ ide len o predbežné zistenia, výsledky výskumu a nálezy v súčasnosti analyzujú a spracovávajú.
Pôjde o menší oltár
Výskum je súčasťou projektu „Návrat Majstra Pavla z Levoče na Kláštorisko“, ktorý bol podporený v rámci programu Terra Incognita. Stojí za ním obecná spoločnosť Kláštorisko Letanovce. Zámerom je umiestniť do kaplnky reprodukciu oltára, ktorý je dielom Majstra Pavla. Nejde pritom o známy drevený hlavný oltár z Baziliky sv. Jakuba, ktorý je najvyšší svojho druhu na svete, ale menší oltár so súsoším Narodenia Pána, ktorý sa v súčasnosti nachádza v bočnej kaplnke tejto baziliky.
Slovenský raj čelí náporu turistov, nie však všetky jeho lokality. Kam ísť, aby ste sa vyhli tlačenici?
Spomínaná spoločnosť sa odvoláva na hodnoverný archívny údaj o pôvodnom umiestnení tohto oltára v kostole kláštora na Skale útočišťa od roku 1516. Neskôr bol podľa nej pred nepokojnými časmi demontovaný a zamurovaný v podzemí levočskej radnice. Kláštor totiž čelil prepadnutiu, nastupujúcej reformácii a priaznivé neboli ani politické pomery za vlády Jána Zápoľského a Ferdinanda I. Habsburga.
„Z výskumov Dedeka Crescensa Lajosa o kartuziánskom ráde totiž vyplýva, že pri objavení sôch v roku 1698 boli prítomní ľudia, ktorí spomínali, že sochy pochádzali z kartuziánskeho kláštora na Skale útočišťa a boli ukryté v pivnici radnice,“ píše sa v publikácii Oltár Narodenia Pána v Kostole sv. Jakuba v Levoči od Evy Spalekovej a Michaela Kuhlenthala.
Dielo reprezentuje Majstra Pavla
Podľa archeológov ide o oltár, ktorý nechala u Majstra Pavla zhotoviť z vďaky za prijatie a možnosť návštevy kartuziánskeho kláštora na Kláštorisku v roku 1506 kňažná Hedviga Tešínska, manželka uhorského palatína Štefana Zápoľského. Odvolávajú sa pritom na teóriu, ktorú spracoval maďarský historik János Végh. Ide o sochy Panny Márie, sv. Jozefa, troch anjelov za jasľami a dvoch kľačiacich pastierov, plastika malého Ježiša však chýba.
„Dielo reprezentatívnym spôsobom charakterizuje Majstra Pavla. Udivuje do seba uzavretými postavami žijúcimi akoby vo vlastnom svete a zároveň vystupujúcimi so svojimi emóciami pred zraky pomyselných divákov,“ píše sa v diele Majster Pavol z Levoče – Ruky a zlato v službe ducha od Márie Novotnej, bývalej dlhoročnej riaditeľky Spišského múzea v Levoči. Zaujímavosťou je, že motív takzvanej Madony z tohto oltára sa nachádzal aj na niekdajšej slovenskej bankovke, stokorunáčke.
Strecha na kaplnke v kláštornom areáli po dlhé storočia chýbala. „Návrh rieši ochranu torz murív, náznakovú rekonštrukciu klenieb a inštaláciu reprodukcie oltára Majstra Pavla z Levoče. Cieľom je ochrániť pamiatku a zároveň sprostredkovať návštevníkom atmosféru pôvodnej sakrálnej stavby,“ dodal Ďurica. Z kaplnky sa stane aj multifunkčný priestor pre kultúrne aj náboženské podujatia.
