Považujú ho za neakceptovateľný, likvidačný a nekorešpondujúci s požiadavkou na vyrovnané hospodárenie podľa platnej Zmluvy o prevádzkovaní železničnej infraštruktúry.
Železnice Slovenskej republiky (ŽSR) nesúhlasia s návrhom rozpočtu verejnej správy na rok 2019. Považujú ho za neakceptovateľný, likvidačný a nekorešpondujúci s požiadavkou na vyrovnané hospodárenie podľa platnej Zmluvy o prevádzkovaní železničnej infraštruktúry. Ako štátny správca železničnej infraštruktúry v pondelok informoval, tak ako v minulosti, ani teraz nie sú jeho požiadavky akceptované.
ŽSR požiadali pre rok 2019 o prevádzkovú dotáciu vo výške 316,5 mil. eur. Tlak na vyššiu dotáciu podľa spoločnosti vzniká najmä s naliehavou potrebou realizovať odloženú údržbu vo výške 55 mil. eur. Dotácia na prevádzkovanie železničnej infraštruktúry je však v návrhu rozpočtu na budúci rok kalkulovaná len na úrovni 250 mil. eur na celý rok, ako v minulých rokoch, takže nepokrýva potrebu ŽSR v objeme 66,5 mil. eur.
Žiadajú zmenu spôsobu financovania
„Súčasný stav železničnej infraštruktúry, ktorý je výsledkom dlhoročného podfinancovania, je využívaný na mediálny boj a devalváciu organizácie a jej manažmentu, napriek tomu, že by mal viesť k zmene spôsobu dotovania železníc,“ povedal k návrhu rozpočtu generálny riaditeľ ŽSR Martin Erdössy. „Odborná diskusia o zmene spôsobu financovania je neodkladná a je nevyhnutné, aby jej výsledkom bolo zavedenie systémového financovania ŽSR,“ uviedol.
Pocítia to opäť zamestnanci aj cestujúci
ŽSR predložili pre rok 2019 aj požiadavku na investície zamerané na financovanie projektov s cieľom modernizácie a zvýšenia bezpečnosti železničnej infraštruktúry v objeme 39,12 mil. eur. V návrhu rozpočtu je na túto oblasť vyčlenených len 8,32 mil. eur. Zároveň ŽSR požiadali o zvýšenie úverového zadĺženia na financovanie obnovy a rozvoja železničnej infraštruktúry v objeme 50 mil. eur a diagnostické prostriedky za 4,2 mil. eur. Táto žiadosť nebola podľa podniku vôbec akceptovaná. Celkovo je investičná dotácia pre budúci rok nižšia oproti požiadavkám ŽSR o 85 mil. eur. „Mrzí nás, že nedostatočné financovanie ŽSR budú v plnom rozsahu pociťovať opäť na svojej koži aj zamestnanci ŽSR, ktorí sa dennodenne o infraštruktúru starajú, a samozrejme aj cestujúca verejnosť,“ dodal Erdössy.
Objem údržby musia znovu znížiť
Zabezpečenie plynulej a bezpečnej prevádzky je podľa ŽSR za týchto podmienok možné len v nevyhnutnom rozsahu. Objem údržby bude musieť byť opätovne znížený a miesto modernizácie infraštruktúry budú môcť ŽSR investovať len do odstránenia havarijných stavov. „ŽSR budú môcť realizovať prioritne len preventívnu údržbu formou diagnostiky tratí, technických skúšok a revízií. Nakoľko nebudú pokryté náklady s realizáciou ťažkých a stredne ťažkých opráv, ktoré si vyžadujú rozsiahlejšiu materiálnu podporu, resp. subdodávky, budú ŽSR nútené po zistení vád miesto opráv zavádzať opatrenia na zníženie traťovej rýchlosti, vylúčenie koľaje z prevádzky a podobne,“ upozornila hovorkyňa ŽSR Martina Pavliková.
Reakčný čas údržby sa môže zvýšiť
Zároveň budú ŽSR musieť pristúpiť k prehodnoteniu turnusovej služby, čo môže viesť k zrušeniu práce v rozsahu 24 hodín denne v týždni na existujúcich pracoviskách správy a údržby železničnej infraštruktúry okrem dopravných zamestnancov. „Uvedené bude mať za následok zvýšenie reakčného času údržby z maximálne troch hodín až na 48 a viac hodín (v prípade, že porucha nastane počas víkendu),“ dodala Pavliková. Medziročne dotácie pre ŽSR v prevádzkovej oblasti stále klesajú, a to napriek požiadavkám na vyššie dopravné výkony, znovuobnovenie osobnej dopravy na trati Šahy – Zvolen, napriek povinnosti financovať sociálny balíček vo forme príplatkov za nočnú prácu a prácu cez víkend, inflačnému rastu a rastu miezd v národnom hospodárstve. Pri vyše 13 600 zamestnancoch to pre ŽSR znamená navýšenie v miliónoch eur.
Proti masívnemu zvyšovaniu dotácií je OĽaNO
Opozičné hnutie OĽaNO nesúhlasí s masívnym zvyšovaním dotácií pre ŽSR. Zároveň ich vyzvalo, aby prestali plytvať verejnými peniazmi a okamžite zlepšili svoje hospodárenie. „Ak by železnice prestali kupovať nepotrebné pozemky a obnovovať čakárne za nehorázne peniaze, mali by peňazí dosť,“ uviedol v pondelok poslanec Národnej rady SR a tieňový minister dopravy hnutia Ján Marosz. Jediným pochopiteľným vysvetlením pre zvyšovanie dotácie sú podľa neho vyššie náklady na mzdy zamestnancov pre vyššie príplatky za prácu v noci a cez víkend, zďaleka však nedosahujú 66 mil. eur, o ktoré železnice žiadali.
„Železniciam by sme pridali peniaze na investície iba v prípade, ak by predložili jednoznačný a odôvodnený investičný plán, ktorý by bol pod dohľadom Ministerstva financií SR a samozrejme prerokovaný s Útvarom hodnoty za peniaze, a ktorého realizácia by bola pravidelne a detailne kontrolovaná,“ dodal Marosz s tým, že inak by sa obávali o poctivé využitie každého eura. OĽaNO zároveň trvá na tom, aby minister dopravy v štátnych železničných podnikoch urobil poriadok a vymenil ich vedenie za dôveryhodné.
Náklady na kilometer koľajnc v ČR sú nižšie
Dopravný expert OĽaNO Jiří Kubáček uviedol, že si stačí porovnať prevádzkové náklady na jeden kilometer stavebnej dĺžky koľajníc v Česku a na Slovensku. „Zatiaľ čo Správe železniční dopravní cesty každoročne stačilo v uplynulých rokoch necelých 60 tis. eur, Železnice SR potrebovali vždy okolo 65 – 70 tis. eur, teda minimálne o 10 % viac. Zaťaženie koľajníc v Českej republike je pritom vyššie ako u nás,“ upozornil Kubáček.
