Slovensko po takmer troch desaťročiach otvorilo najdlhší tunel v krajine a jeden z kľúčových úsekov diaľnice D1. Tunel Višňové má odľahčiť kritickú dopravnú situáciu pod Strečnom, skrátiť cestovanie a posilniť hospodárske prepojenie regiónov. Kým vláda hovorí o historickom úspechu a zásadnom posune v budovaní infraštruktúry, opozícia pripomína, že ide aj o memento politických zlyhaní, predražovania a stratených rokov.
Nový príbeh pre celý región
Premiér Robert Fico označil otvorenie úseku za nový príbeh nielen pre Žilinský kraj, ale pre celé Slovensko. Podľa neho sa investície do dopravných uzlov, akým je Žilina, dlhodobo vyplácajú, keďže krajina má vzhľadom na svoju polohu kľúčovú úlohu v medzinárodnom obchode aj tranzite.
Tunelom má denne prechádzať v priemere približne 20-tisíc vozidiel, z toho až štvrtina nákladných, ktoré dnes výrazne zaťažujú cestu I/18 popod Strečno. Práve presun tranzitu mimo obývaných území má priniesť citeľnú úľavu regiónu a zvýšiť bezpečnosť dopravy.
Ministerstvo zdôrazňuje časové úspory
Význam stavby podčiarkol aj minister dopravy Jozef Ráž, ktorý pripomenul, že posledné mesiace pred otvorením patrili medzi najintenzívnejšie v histórii projektu. Rezort dopravy a Národná diaľničná spoločnosť sa podľa neho sústredili na jediný cieľ, sprejazdniť tunel a celý úsek čo najskôr.
Otvorenie tunela Višňové je podľa Remišovej výsledkom rozhodnutí predošlých vlád, nie zásluhou Smeru – FOTO
Tunel Višňové spolu s nadväzujúcimi úsekmi výrazne skráti cestovanie zo západu na východ krajiny, pričom v exponovaných obdobiach, ako sú sviatky či prázdniny, môžu vodiči ušetriť aj desiatky minút, v špičke dokonca približne hodinu.
Úľava pre Žilinu aj okolité obce
Z pohľadu samospráv ide o kľúčový zásah do dopravného systému Žiliny a okolitých obcí. Generálny riaditeľ NDS Filip Macháček upozornil, že nový diaľničný ťah umožní prakticky vylúčiť tranzitnú nákladnú dopravu z viacerých mestských križovatiek, ktoré dlhodobo trpeli kolónami. Uvoľnenie dopravy sa má prejaviť nielen v samotnom meste, ale aj v obciach ako Strečno, Stráňavy či Mojšova Lúčka, ktoré dnes znášajú dôsledky intenzívneho tranzitu.
Tunel Višňové: Víťazstvo, ktoré nikto nechce osláviť - KOMENTÁR
Finálne dokončenie zabezpečila spoločnosť Skanska po tom, čo štát v roku 2019 ukončil zmluvu s pôvodným zhotoviteľom. Práve tento kontext pripomína opozícia. Predsedníčka strany Za ľudíVeronika Remišová označila otvorenie tunela za dobrú správu pre región, no zároveň odmietla, že by išlo o zásluhu vlád strany Smer.
Podľa nej sa stavbu podarilo dotiahnuť až vďaka zmluvám pripraveným a podpísaným počas vlád Igora Matoviča, Eduarda Hegera a Ľudovíta Ódora. „Tunel sa podarilo dokončiť napriek strane Smer a jej ministrom, nie vďaka nim,“ uviedla s tým, že predchádzajúce vlády Roberta Fica a Petra Pellegriniho zanechali po sebe najmä neúspešné PPP projekty, zrušené tendre, meškania a stovky miliónov eur navyše.
Kritika dĺžky výstavby a bezpečnosti
Podobne kritický tón zvolilo aj Progresívne Slovensko. Poslanec Ján Hargaš upozornil, že 27 rokov výstavby sedemkilometrového tunela nie je dôvodom na oslavy, ale na sebareflexiu.
Tunel Višňové bude mať vlastnú hasičskú stanicu, na mieste budú nepretržite slúžiť štyria hasiči
„Tunel Višňové je pamätníkom nesplnených sľubov, predražovania a zlých rozhodnutí vlád Roberta Fica,“ vyhlásil a pripomenul, že diaľnica do Košíc mala byť hotová už v roku 2010. Podľa neho je symbolické aj to, že niektoré časti projektu dnes nespĺňajú aktuálne bezpečnostné normy, keďže sa počas desaťročí menili technické pravidlá.
Miliardové navýšenie nákladov
Ekonomický rozmer kritiky doplnil člen finančného výboru parlamentu Štefan Kišš, ktorý upozornil na výrazné prekročenie nákladov. Podľa jeho slov zaplatilo Slovensko za 13,5-kilometrový úsek vrátane tunela približne o miliardu eur viac, než bolo potrebné.
„Tieto peniaze sme mohli použiť na dokončenie diaľnice do Košíc alebo na výstavbu dvoch nemocníc,“ skonštatoval Kišš a dodal, že ide o dôsledok chaosu a opakovaných zásahov do projektu počas pätnástich rokov vlád Smeru.
Slávnostné otvorenie tunela sa tak zmenilo aj na politickú tribúnu. Premiér Fico využil príležitosť na kritiku Úradu pre verejné obstarávanie, ktorý podľa neho brzdí strategické dopravné projekty. Narážal najmä na zrušenie súťaže na posledný chýbajúci úsek D1 Turany – Hubová za približne 1,5 miliardy eur. Naznačil, že vláda sa bude musieť vážne zaoberať fungovaním úradu, keďže Slovensko si podľa neho nemôže dovoliť ďalšie roky meškania.
