BRATISLAVA 16. júna (WebNoviny.sk) – Rozvoj cestnej siete na Slovensku nezodpovedá nárastu počtu automobilov za posledných desať rokov. V minulom roku pritom nebol otvorený ani jeden nový úsek diaľnic, rýchlostných ciest, či ciest prvej triedy.
Upozorňuje na to Najvyšší kontrolný úrad SR (NKÚ) vo svojom stanovisku k návrhu Štátneho záverečného účtu SR za rok 2018, ktorý prerokujú poslanci Národnej rady SR na 46. schôdzi so začiatkom 18. júna.
Cieľ vlády nesplnený
„Za ostatných desať rokov vzrástol počet evidovaných vozidiel v SR takmer o milión, z 2 2306 608 v roku 2009 na 3 203 441 v roku 2018,“ uviedol NKÚ. Počet áut v uvedenom období sa tak zvýšil skoro o 967 tisíc alebo o 43,2 %.
„Na druhej strane existujúca diaľničná sieť bola rozšírená len o 91 kilometrov, kilometre rýchlostných komunikácií sa zvýšili o 102 a dĺžka ciest I. triedy bola znížená o päť kilometrov. V roku 2018 nebol otvorený ani jeden nový úsek diaľnice či rýchlostnej komunikácie, pričom pozitívnu zmenu nie je možné očakávať ani v tomto roku,“ poznamenal NKÚ s tým, že v súčasnosti je viac ako 40 percent ciest I. triedy v nevyhovujúcom a havarijnom stave.
Foto: Letisko M. R. Štefánika má nové spojenie, do Bratislavy už lieta aj Cyprus Airways
Cieľ z programového vyhlásenia vlády o zachovaní vysokého tempa výstavby diaľnic a rýchlostných ciest sa podľa kontrolného úradu nedarí plniť. Vlani nielenže neuviedli do prevádzky žiadny úsek diaľnice či rýchlostnej cesty (pribudnúť malo 11 km), ale ani nijaký nezačali stavať.
Menej závislosti na eurofondoch
Rozostavané úseky D1 pri Žiline a Ružomberku meškajú, pričom dokončenie úseku s tunelom Višňové po ukončení zmluvy s doterajším zhotoviteľom v náhradnom termíne do konca roku 2023 je podľa úradu otázne. Je to hraničný termín na využitie peňazí Európskej únie v súčasnom programovom období 2014 – 2020.
V tomto roku by mali sprevádzkovať dva úseky D1 v dĺžke takmer 27 km – Hričovské Podradie – Lietavská Lúčka (11,3 km) a Budimír – Bidovce (15,5 km).
NKÚ odporúča vláde, aby sa zamerala na prijatie takých opatrení, ktoré prispejú k zníženiu závislosti Slovenska od európskych fondov pri oprave a modernizácii kľúčovej cestnej infraštruktúry.
„Závislosť od čerpania prostriedkov EÚ je príliš vysoká. Veľká časť financovania modernizácie a výstavby diaľnic, ciest, či železníc je prenášaná na vrub prostriedkov EÚ a len minimum ide zo štátneho rozpočtu. Z neho sa zabezpečuje skôr bežný chod kapitoly,“ priblížil NKÚ.
Železnice a vlaky podobne
Kontrolný úrad zdvíha varovný prst aj pri programoch súvisiacich s modernizáciou železničných tratí a obnovou vlakových súprav.
„Ani v tomto prípade plán o počte podporených projektov v rámci rozvoja železničnej siete nezodpovedá potrebám. Podporiť raz ročne jeden projekt naznačuje nepripravenosť a slabú stratégiu v plánovaní výstavby a obnovy železničnej siete,“ uviedol NKÚ.
Okrem plánovania a sledovania počtu podporených projektov je podľa úradu dôležité zamerať sa aj na počet kilometrov obnovenej železničnej siete.
Nebyť eurofondov, Železničná spoločnosť Slovensko, a. s., by podľa úradu vlani neinvestovala žiadne peniaze do modernizácie vlakov. „Štátny rozpočet totiž pokryl iba bežné výdavky vyplývajúce zo Zmluvy o dopravných službách vo verejnom záujme,“ dodal NKÚ.
