Predseda Vlády SR Robert Fico (Smer-SD) spolu s predstaviteľmi ďalších desiatich krajín napísali predsedníčke Európskej komisie (EK) Ursule von der Leyen list o Európskej sieti vysokorýchlostných železníc a jej financovaní.
Slovenský premiér sa pripojil k iniciatíve viacerých premiérov a prezidentov členských štátov Európskej únie (EÚ), týkajúcej sa rozvoja transeurópskej dopravnej politiky (TEN-T). O liste informoval Tlačový a informačný odbor Úradu vlády (ÚV) SR.
Zásadný strategický význam
Predstavitelia 11 európskych štátov v liste označili rozvoj dopravnej siete v EÚ za hlavný predpoklad konkurencieschopného a dobre fungujúceho vnútorného trhu, ekonomického rastu i prosperity. Zároveň ju považujú za jeden z kľúčových faktorov súčasnej geopolitickej situácie a dôležitý nástroj podpory partnerov, ktorí sa zaviazali stať sa súčasťou Únie.
„Revízia transeurópskej dopravnej politiky (TEN-T), ktorá má zásadný strategický význam, vstúpila do platnosti v lete minulého roka. Rozvoj politiky TEN-T, najmä dokončenie európskych dopravných koridorov v dohodnutých termínoch, je kľúčovým základným kameňom udržateľnej, inteligentnej a odolnej európskej dopravnej siete. Nariadenie rieši modernizáciu celej siete, štandardy kvality ako aj chýbajúce prepojenia a úzke miesta v dopravnej infraštruktúre pozdĺž siete,“ uvádzajú v liste.
ZSSK upozorňuje na dočasné obmedzenie vlakov do Mukačeva, dôvodom sú práce na ukrajinskej infraštruktúre
Predstavitelia jedenástich štátov EÚ sa tiež v liste zaviazali realizovať dané ciele a požiadavky na modernizáciu jestvujúcej infraštruktúry na prepravu cestujúcich i tovarov po železnici. Uvítali tiež to, že do tzv. revízie TEN-T pribudli aj nové vysokorýchlostné železničné spojenia, obzvlášť v regiónoch, kde sa dané spojenia ešte len majú vybudovať a prispieť k ďalšiemu zlepšeniu dopravnej prepojenosti.
Hlavná prekážka vnútorného trhu
„Prezidenti a predsedovia vlád jedenástich krajín EÚ zdôrazňujú, že podporujú ciele EK na prípravu akčného plánu pre európsku vysokorýchlostnú železničnú sieť spájajúcu hlavné mestá a regióny, podporujú aj závery správ Enrica Lettu a Maria Draghiho, podľa ktorých sa nedostatok vysokorýchlostných železničných spojení a riziko nedokončenia cezhraničných spojení medzi veľkými mestami rôznych krajín považujú za hlavnú prekážku dobre fungujúceho vnútorného trhu a tým aj konkurencieschopnosti Európskej únie,“ informoval Tlačový a informačný odbor ÚV SR.
Predstavitelia daných štátov tiež v liste prízvukovali, že financovanie vysokorýchlostných železničných spojení medzi hlavnými i veľkými mestami v celej EÚ, spolu s rozvojom samotnej dopravnej infraštruktúry považujú za jednu z priorít nasledujúceho viacročného finančného rámca.
Železnice Slovenskej republiky spustili brúsnu kampaň, revitalizujú stovky kilometrov koľajníc a vyše 40 výhybiek
„Dôrazne podporujeme robustný centrálne riadený Nástroj na prepájanie Európy (CEF III) so zvýšenými finančnými ambíciami, ktorý by bol katalyzátorom rozvoja plnohodnotnej siete TEN-T vrátane chýbajúcich vysokorýchlostných železničných spojení a dokončenia veľkých cezhraničných projektov,“ uvádzajú s tým, že zároveň by mali byť zachované synergie v oblasti dopravy, energetiky, digitálneho i obranného sektora.
Chcú sa vyhnúť nadmerným podmienkam
Predsedovia vlád a prezidenti uviedli, že rozvoj rozsiahlych a cezhraničných projektov potrebuje procedurálne reformy aj účinnú koordináciu a synchronizáciu harmonogramov medzi zúčastnenými členskými štátmi. Vďaka tomu sa zabezpečí bezproblémové fungovanie jednotného trhu.
Zdôraznili tiež potrebu sústrediť sa na nepretržité znižovanie administratívnej záťaže a vyhnúť sa ukladaniu nadmerných podmienok na realizáciu týchto projektov.
Modernizácia trate Devínska Nová Ves – Kúty – štátna hranica napreduje, druhá koľaj k vysunutému mostu je dokončená - FOTO
„Požiadavky na dodatočné podmienky by podľa premiérov mohli viesť k oneskoreniu prepojení a zabrániť dokončeniu siete TEN-T v dohodnutých termínoch,“ ozrejmil Tlačový a informačný odbor ÚV SR.
Pod listom je okrem Roberta Fica podpísaný aj jeho český kolega Petr Fiala, predseda vlády Estónska Kristen Michal, predseda vlády Grécka Kyriakos Mitsotakis, predseda vlády Maďarska Viktor Orbán, talianska premiérka Giorgia Meloniová, litovský prezident Gitanas Nausėda, predseda vlády Portugalska Luís Montenegro, prezident Rumunska Klaus Werner Iohannis, predseda vlády Španielska Pedro Sánchez a lotyšská premiérka Evika Siliņa.
