Hnutie Sme rodina ešte počas predvolebnej kampane predstavilo akčný plán, ako skvalitniť infraštruktúru a obohatiť Slovensko. Gestorom opatrení týkajúcich sa dopravy v Sme rodina je Štefan Holý, ktorý je zároveň horúcim adeptom na šéfa rezortu dopravy.
Ten chce presadzovať, aby sa štátne podniky, ako sú Národná diaľničná spoločnosť (NDS), Slovenská správa ciest (SSC) ale aj slovenské železnice, vyčlenili z verejného sektora. Táto myšlienka sa však už od začiatku nepozdáva nie len ekonomickým analytikom, proti sú aj potenciálni koaliční partneri.
Husársky kúsok Sme rodina nevyjde
Analytik z INESS Radovan Ďurana uviedol, že realizovať túto víziu je vysoko nepravdepodobné, pretože Eurostat neumožní Slovensku získať podobnú výnimku, ako je to v prípade rakúskej firmy Asfinag (Pozn. red.: Má na starosti rakúske diaľnice vrátane výberu mýta), ktorá nespadá do štátneho dlhu.
Snáď jednou z najväčších bariér je podľa neho bohatá história politických zásahov do riadenia týchto firiem, zdĺhavé verejné obstarávanie, ale aj nevôľa vládnych garnitúr vzdať sa vplyvu v týchto kľúčových podnikoch.
Minister dopravy má mať jasné priority, víziu aj dostatok skúsených ľudí, tvrdia odborníci
„Preto si myslím, že sa im tento husársky kúsok nepodarí,“ vysvetlil Ďurana. Takýto krok by podľa neho mohol byť reálnejší iba v prípade, ak by procesy v štátnych podnikoch, spadajúcich pod Ministerstvo dopravy a výstavby SR (MDV SR), fungovali efektívne.
„Tieto firmy už dnes môžu fungovať vo veľkej miere samostatne a hospodárne, avšak pre politické zasahovanie tak nefungujú. Tento efekt však neodstránime tým, že presvedčíme Eurostat, aby tieto firmy vyňala z verejného dlhu,“ myslí si Ďurana.
Opatrenie naráža na viacero problémov
Odborník zdôraznil, že rakúska firma Asfinag získala celoeurópsku výnimku, pretože za jej záväzky ručí štát. Navyše, firma pôsobí ako monopol na prevádzkovanie niektorých služieb a nefunguje ako bežný trhový subjekt.
Tiež dodal, že je možno iba otázkou času, dokedy Rakúšania udržia Asfinag mimo verejného dlhu. Európska komisia (EK) totiž neustále vedie diskusie s rakúskym štatistickým úradom o tom, či má byť firma naozaj vyčlenená z verejného sektora.
Ďurana tiež prízvukuje, že výnimka sa netýka rakúskych spoločností zastrešujúcich železnice ani firmy, ktoré stavajú nájomné byty.
Mylná predstava o ekonomickom boome
Ďalšou zásadnou chybou tohto návrhu je podľa neho mylná predstava o radikálnom ekonomickom raste na Slovensku. „Som skeptický k tejto predstave, pretože SR nepotrebuje 500 kilometrov nových diaľnic. Krajina potrebuje v prvom rade kvalitné podnikateľské prostredie a vymožiteľnosť práva,“ konštatuje expert.
Zároveň priznáva, že aj keď potrebujeme dokončiť niektoré kritické úseky, nepotrebujeme na to také zásadné zmeny. „Viac by sme sa mali sústrediť na to, ako sa tu podniká a pracuje, ako na to, kde nalejeme miliardy eur do betónu a železa,“ myslí si Ďurana.
Pre štátne firmy podľa odborníka nie je dôležité, či sú alebo nie sú súčasťou verejnej správy
Šanca o oddelení podnikov od verejného sektora je ešte o tom mizivejšia, že diaľničiari ani železničiari nedokážu ponúknuť samofinancovateľný projekt.
Ako príklad Ďurana uviedol 46 kilometrov dlhú rýchlostnú cestu R1, ktorú sme budovali ako PPP projekt. Iba za tento jeden úsek zaplatí SR prevádzkovateľovi ročnú splátku v hodnote 128-miliónov eur, čo je približne polovica vybraných mýtnych poplatkov spoločnosťou SkyToll.
„Ak by teda NDS chcela otvoriť 30-kilometrový úsek a začala na ňom vyberať mýto, tak a nezaplatí, pretože mýto by nezabezpečilo dostatočný veľký výnos. Pochybujem o tom, že by sme teda dokázali Eurostat presvedčiť, že toto sú trhovo financovateľné projekty,“ objasnil odborník.
Prečo v Rakúsku áno a u nás nie?
Asfinag má od štátu monopol na výber mýta a predaj diaľničných známok, ale nemá možnosť voľnej cenotvorby. Ceny za použitie diaľnic reguluje ministerstvo dopravy. Aj táto firma síce financuje veľké projekty na dlh, má avšak oproti iným spoločnostiam jednu obrovskú výhodu. Dlhopisy Asfinag-u sú kryté štátom, preto dokáže získať vysoké úvery s veľmi nízkymi úrokmi.
To sa však netýka slovenských stavebných firiem. Tie nie sú schopné požičať si peniaze s jednopercentným úrokom, ako to dokáže štát. Majú teda vyššie úroky a z toho vyplývajúce vyššie náklady.
Ak sa k tomu pridá aj skutočnosť, že Rakúsko je tranzitnou krajinou, model Asfinag-u dokáže fungovať. Ďurana upozornil, že v Rakúsku sú, na rozdiel od Slovenska, niektoré úseky alebo tunely za prejazd osobitne spoplatnené. Ak si k tomu pripočítame drahšie diaľničné poplatky ako v SR, zákonite to všetko generuje vyššie zisky.
Hrozí výstavba nepotrebných úsekov
Ak by došlo k vyradeniu štátnych podnikov z verejnej správy, bude nevyhnutné zabezpečiť nezávislosť vedenia pri rozhodovaní. Rezort dopravy spolu s Útvarom hodnoty za peniaze však budú aj naďalej hodnotiť každý jeden úsek.
„Preto si myslím, že to aj naďalej ostane vo verejnej správe, pretože by hrozilo riziko, že naraz začneme stavať viacej diaľnic. Celý schvaľovací proces je veľmi náročný, pričom do veľkej miery je do toho zapojený aj štát. Viem si len ťažko predstaviť, že by to bolo vyňaté,“ konštatuje Ďurana.
Dodal, že už pri súčasnom politickom zasahovaní sa stavia niekoľko úsekov rýchlostných ciest, ktorých návratnosť je veľmi nízka. To by tiež mohlo v budúcnosti skomplikovať situáciu potenciálnych investorov.
Ďurana predpokladá, že pri takomto nastavení, by sa s peniazmi narábalo poctivejšie a projekty by sa umelo nenavyšovali.
Firmu Asfinag označil Radovan Ďurana (INESS) za veľmi podivnú konštrukciu. Uviedol, že rakúske ministerstvo dopravy schvaľuje ceny za diaľničné poplatky, pričom tak reguluje aj samotné tržby firmy. Má tak prehľad o príjmoch tejto spoločnosti a zároveň spolurozhoduje o tom, ktoré cesty sa budú stavať a opravovať. Tým pádom reguluje aj výdavky.
Kde je vôľa, tam je cesta
Ďurana si myslí, že ak by do procesu vstupovali investori, mohol by sa čas výstavby nových úsekov skrátiť. Keďže by išlo o investičné projekty, banky by viac tlačili na dodržiavanie termínov ich dokončenia.
„Štát je nezodpovedný vlastník, pretože verejné zdroje nikomu konkrétnemu nepatria. Len veľmi zriedka bol na Slovensku odvolaný niekto, kto nehospodárne nakladal s týmito prostriedkami. Vymáhanie zodpovednosti na Slovensku nefunguje, preto by niekto mohol argumentovať, že keď do riadenia pustíme samotné banky, tak sa o tento kapitál budú zodpovednejšie starať. Tu je však dôležitá vôľa samotných politických nominantov vzdať sa vplyvu na tieto podniky, aby došlo k ich skutočnému odpolitizovaniu a zabránilo sa politickej korupcii. Čo je v republike, kde je politicky nominovaná aj posledná úroveň riadenia na ministerstvách, veľmi ťažko predstaviteľné,“ uzavrel expert z INESS-u.
