Generálny riaditeľ spoločnosti Slovenská plavba a prístavy Jaroslav Michalco očakáva, že ak táto prvá spolupráca dopadne dobre, je veľká šanca, že Čína bude vypravovať ďalšie vlaky aj z iných prístavov a terminálov ako Dalian.
BRATISLAVA 13. novembra (SITA) – Bratislavský riečny nákladný prístav spoločnosti Slovenská plavba a prístavy, a. s. (SPaP) vďaka kontajnerovým vlakom z Číny zvýši objem prekladaného tovaru. Po tom, čo nákladný vlak z čínskeho prístavu Dalian v pondelok prišiel do terminálu spoločnosti, sa Bratislava stala sedemnástym európskym mestom s priamym železničným spojením s Čínou.
„Pre nás to znamená významný krok. V prípade, že naša prvá spolupráca dopadne dobre, je veľká šanca, že k nám bude Čína vypravovať ďalšie vlaky aj z iných prístavov a terminálov ako Dalian,“ informoval v pondelok pri tejto príležitosti predseda predstavenstva a generálny riaditeľ SPaP Jaroslav Michalco.
Bratislavský terminál si vybrali pre jeho vhodnú polohu
Čína si spomedzi terminálov v strednej Európe vybrala terminál SPaP najmä pre jeho vhodnú polohu – bratislavský prístav má ako jediný na Slovensku trimodálny kontajnerový terminál s využitím pre železničnú, cestnú a vodnú prepravu.
„Pre čínsku stranu bolo tiež dôležitým momentom aj to, že bez problémov zvládneme zdvojnásobenie prekladaného kontajnerového objemu, pričom v súčasnosti je to zhruba 50 tisíc až 60 tisíc TEU (jeden TEU je dvadsaťstopový kontajner),“ priblížil Michalco.
Obnova strategického prepojenia Európy a Áziou
Vlakové spojenie prístavu Dalian s bratislavským prístavom podľa SPaP umožní, aby sa Slovensko stalo súčasťou obnovenej Hodvábnej cesty, strategického prepojenia Európy s Áziou. Čína modernizuje svoju dopravnú infraštruktúru, pričom značne podporuje práve vlakovú prepravu, rýchlejšiu a ekologickejšiu ako je námorná doprava.
Hodvábna cesta bola v staroveku a v stredoveku dôležitá obchodná trasa cez Strednú Áziu, spájajúca Rímsku a Byzantskú ríšu s Čínou. Od druhého storočia pred Kristom sa tak dostali do Európy viaceré čínske vynálezy, napríklad papier, hodváb, porcelán.
Začali prepravu návesov do terminálu Braunschweig
Do bratislavského terminálu SPaP sa v súčasnosti pravidelne prepravujú kontajnerové vlaky z českého terminálu Mělník, z nemeckého prístavu Bremerhaven neďaleko Severného mora, ako aj zo slovinského prístavu Koper pri Jadranskom mori.
„Tento rok sme odštartovali prepravu návesov z bratislavského prístavu do terminálu Braunschweig (v Nemecku) a zároveň pripravujeme projekt prepravy kontajnerových vlakov medzi naším terminálom a (belgickými) Antverpami,“ priblížil Michalco. Slovenská plavba a prístavy v súčasnosti prepravuje do desať pravidelných vlakov týždenne.
Prístav v Bratislave môže prekladať tovary do 560 ton
SPaP uvažuje o vytvorení nadnárodného logistického centra pre preklad, prepravu a skladovanie tovaru a poskytovanie znalostných informácií obchodníkom, odberateľom prepravovaného tovaru.
Prístav spoločnosti v Bratislave s kapacitou 3 mil. až 3,5 mil. tovarov v závislosti od ich skladby môže prekladať nadrozmerné a ťažké tovary do 560 ton. Dva portálové žeriavy sú pojazdné po samostatných koľajových dráhach s rozchodom 38 metrov. Prístav Komárno je zameraný na preklad hromadných sypaných substrátov – agrárnych produktov a kusových tovarov.
Preklad, preprava a skladovanie tovarov, špedičné služby
Spoločnosť Slovenská plavba a prístavy, a. s., so sídlom v Bratislave bola založená koncom roka 1996 a v obchodnom registri je zapísaná od 1. januára 1997. Predchodcom spoločnosti bola Slovenská plavba dunajská, š. p., jej počiatky však siahajú až do roku 1922, keď vznikla Československá akciová plavebná spoločnosť dunajská. Základné imanie firmy dosahuje 64,9 mil. eur.
Spoločnosť zabezpečuje preklad tovarov v prístavoch Bratislava a Komárno, prepravu a skladovanie tovarov, špedičné služby, opravy a rekonštrukcie plavidiel. Zároveň poskytuje logistické služby pri preprave tovarov všetkého druhu na Dunaji a v celej sieti európskych vodných ciest medzi Severným a Čiernym morom. SPaP má dcérske firmy Slovenská plavba a prístavy – Lodenica, s. r. o., a Ferroservis Bratislava, s. r. o.
