Takmer polstoročný zákon o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, známy ako stavebný zákon, z roku 1976 už dávno nevyhovuje požiadavkám súčasnosti. Napriek viac ako štyrom desiatkam schválených noviel a úprav podmienok v tejto oblasti sú potrebné zásadné zmeny.
Tie by mali zjednodušiť a urýchliť prípravu stavieb, zamedziť rozšírenej dodatočnej legalizácii čiernych stavieb a zaviesť poriadok.
Dva posledné pokusy o prijatie úplne nových zákonov o územnom plánovaní a výstavbe, ktoré mali nahradiť už prežitý socialistický stavebný zákon, vlády na čele so Smerom-SD nedotiahli do konca. Po veľkej kritike odbornej verejnosti vtedajší minister dopravy a výstavby Ján Počiatek (Smer-SD) návrh stiahol z parlamentu počas druhého čítania.
Ďalší pokus skončil už na vláde, keď predošlý rezortný šéf Árpád Érsek (Most-Híd) síce predložil zákony na poslednú chvíľu, no kabinet ich neschválil. Zdôvodnil to tým, že už bolo krátko pred parlamentnými voľbami vo februári minulého roka a poslanci by už zákony neprerokovali.
Predchádzajúca vládna koalícia s premiérmi Robertom Ficom a Petrom Pellegrinim mala pritom na prípravu a schválenie dôležitých stavebných zákonov celé štyri roky.
Na ťahu je súčasná koalícia
Ďalší pokus na schválenie zákonov o územnom plánovaní a výstavbe má súčasná vládna koalícia.
Viac ako rok po jej vzniku po vlaňajších voľbách predložil návrhy oboch zákonov do medzirezortného pripomienkového konania podpredseda vlády pre legislatívu a strategické plánovanie Štefan Holý spolu s ministrom dopravy a výstavby Andrejom Doležalom (obaja nom. Sme rodina).
Obidva zákony by po schválení na vláde a následne v Národnej rade SR mali nadobudnúť účinnosť 1. januára 2023.
V tejto súvislosti by mal na základe novely kompetenčného zákona s navrhovanou účinnosťou 1. decembra 2021 vzniknúť nový Úrad pre územné plánovanie a výstavbu SR, ktorý prevezme kompetencie ministerstva dopravy a výstavby na uvedenom úseku.
Lehota na predkladanie pripomienok k všetkým trom navrhovaným zákonom je do 26. mája.
Skrátenie povoľovacích konaní
Po prakticky ročnej príprave, najprv na ministerstve dopravy a výstavby a potom na úrade podpredsedu vlády, a tiež po viacnásobnom pripomienkovaní prezident Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska (ZSPS) Pavol Kováčik hodnotí návrhy zákonov o územnom plánovaní ako progresívne a prospešné.
„Ich prijatie dá predpoklad pre zlepšenie hlavných existujúcich problémov a zároveň budú vytvorené podmienky na prenesenie stavebnej legislatívy do 21. storočia,“ uviedol.
Za podstatné navrhované zmeny považuje komplexnú digitalizáciu povoľovacích procesov a centrálny informačný systém, či jednotný a digitalizovaný systém územného plánovania. Vznik odpolitizovaného centrálneho stavebného úradu by mal podstatne zvýšiť profesionálnu úroveň stavebných úradov.
„Za predpokladu riadnej a detailnej implementácie budú tieto zmeny viesť ku skráteniu a zefektívneniu povoľovacích konaní a zvýšeniu ich transparentnosti. Zároveň prispejú ku zvýšeniu kvality a bezpečnosti realizovaných stavieb,“ očakáva prezident ZSPS.
Riziko postupného prechodu
Plánované zmeny na základe oboch zákonov budú vyžadovať náročnú a detailnú implementáciu. Šéf stavebných podnikateľov preto určité riziko vidí v odborne zložitom a na prípravu náročnom postupnom prechode od dnešnej praxe k riešeniam.
„Predovšetkým navrhovaný centrálny informačný systém predpokladá rozsiahlu digitalizáciu stavebníctva a povoľovacích procesov, kde sme dnes len v plienkach,“ poznamenal Kováčik.
Pre funkčnosť obidvoch zákonov bude podľa neho potrebné odborné a detailné spracovanie vykonávacích vyhlášok. Pre komplexnú modernizáciu stavebnej legislatívy bude tiež nutné prijať novely mnohých dotknutých odborných zákonov v pôsobnosti viacerých ministerstiev.
Návrat stavebných úradov pod štát
Návrhy novej stavebnej legislatívy víta aj Inštitút územného rozvoja (IUR). Oproti súčasnému stavu podľa neho prinášajú mnohé zmeny, ktoré majú potenciál zrýchliť a sprehľadniť konania.
Výkonný riaditeľ IUR Juraj Suchánek pozitívne hodnotí plánované vrátenie činnosti stavebných úradov pod štát, čím podľa neho príde k odstráneniu častého konfliktu záujmov. A to v prípade, keď starosta ako komunálny politik bol zároveň aj štatutárom stavebného úradu s povinnosťou konať odborne a nestranne.
„Pozornosť obcí sa tým môže sústrediť na kvalitné územné plánovanie. Vítame povinnosť obcí mať územný plán, ale aj priebežne ho aktualizovať,“ podotkol Suchánek.
Nesúhlas s veľkým rastom poplatkov
K rýchlosti a prehľadnosti konaní podľa inštitútu prispeje aj celková digitalizácia procesov. „Tú vnímame aj ako výrazné stransparentnenie, nakoľko každý proces bude aj ľahko kontrolovateľný,“ uviedol výkonný riaditeľ IUR.
V inštitúte detailne študujú zverejnené návrhy zákonov. V tomto momente nesúhlasia s navrhovaným výrazným zvýšením poplatkov za povoľovanie výstavby, pričom pri väčších stavbách môže ísť aj o viac ako stonásobné navýšenie poplatkov.
„V spojení s poplatkom za rozvoj vnímame ďalšie zaťažovanie novej výstavby výrazne vyššími poplatkami ako nevhodné,“ dodal Suchánek.
Inštitút sa zúčastnil niekoľkých pracovných stretnutí s predkladateľmi zákonov a očakáva, že konštruktívna diskusia bude pokračovať aj na základe prebiehajúceho procesu medzirezortného pripomienkového konania.
