Kultúrna obec volá od začiatku zavádzania koronových opatrení o pomoc zo strany štátu. Nečakané obmedzenia z prvej vlny mali pre kultúru tvrdé následky. Druhá vlna prináša pozitívne zmeny, no nie pre všetkých. Zástupcovia kultúry nie sú spokojní s pomalým riešením situácie. Ako sami hovoria, musia sa v priamom prenose pozerať, ako ľudia prichádzajú o živobytie.
„Ministerstvo kultúry podľa nás podcenilo situáciu a výsledkom bude, aj ak by sa teraz nejaká pomoc rozbehla, hlboká rana kultúrnemu životu na Slovensku,“ povedal pre SITA.sk Tibor Zelenay, predseda Asociácie hudobných klubov Slovenska (AHKS).
O prácu prichádzajú stovky ľudí
Len hudobné kluby museli od začiatku pandémie prepustiť už viac ako 300 ľudí, vrátane samostatne zárobkovo činných osôb (SZČO), ktoré spolupracovali v technických a produkčných profesiách.
Takzvaní robotníci kultúry, teda osvetľovači, zvukári, technici či produkční pritom doteraz zarábali v prieme približne 850 eur mesačne, z čoho si našetriť na horšie časy zrejme dokáže len málokto.
Koncertní umelci píšu Matovičovi, žiadajú bezodkladnú a plošnú pomoc
Miestna a regionálna kultúra, v ktorej pracuje približne sedemtisíc ľudí, zatiaľ presnými číslami súvisiacimi s prepúšťaním nedisponuje, neustále však poukazuje na vážnosť situácie.
Niektorí mali šťastie a našli si uplatnenie v iných profesiách, mnohí však spadli do množiny nezamestnaných a hľadajú spôsob, ako prežiť. „Pred krízou títo ľudia vymýšľali rôzne aktivity, aby vo svojich organizáciách navýšili vlastné príjmy. Teraz ich to dobehlo, nakoľko z dôvodu zatvorenia vlastné príjmy v týchto organizáciách dosiahli nulu,“ povedal predseda Asociácie kultúrnych inštitúcií Slovenska (AKIS) Alfonz Kobielsky.
Najviac trpí regionálna kultúra
Ako ďalej ozrejmil, v mestách a obciach sa nachádza približne 3 000 kultúrnych objektov, ktoré prišli o príjem. „Je to tá najrozšírenejšia kultúrna infraštruktúra. Slúži piatim miliónom obyvateľov Slovenska. Bolo by veľmi rozumné, keby sme ju v tejto dobe udržali a v budúcom projektovom období zmodernizovali. Všetky susedné krajiny EÚ to už urobili v predošlých obdobiach,“ uviedol Kobielsky.
Podľa zástupcov kultúry najviac trpí regionálna kultúra. Ako priblížil Zelenay, na Slovensku sa budovala od Nežnej revolúcie a teraz tvorí 80% slovenskej kultúry. Ak nepríde efektívna pomoc od štátu, tak to bude mať podľa neho na tento sektor fatálne následky.
Kobielsky upozornil, že žiadna schéma ministerstva zatiaľ nepočíta s pomocou pre miestnu a regionálnu kultúru, o ktorú žiada od apríla. „Vedenie ministerstva nereaguje na naše výzvy. Ja ako predseda AKIS som pre pani ministerku osoba nežiaduca. Vyškrtla ma zo zoznamu osôb, ktoré sa zúčastnili spoločného rokovania na ministerstve kultúry. Mám pocit, ako keby chcela nechať padnúť všetky tieto kultúrne stánky. Jej správanie to nasvedčuje,“ povedal pre Webnoviny.sk.
Prezidentka Čaputová prijala zástupcov kultúry a športu. Priblížili jej situáciu, v ktorej sa nachádzajú
Kríza prenikla aj k vlastníkom priestorov, ktoré majú kultúrne inštitúcie v prenájme. Pre majiteľov sa z nich stali dlhodobo rizikoví partneri, ktorých sa radšej zbavujú.
Ministerstvo kultúry SR sa nedávno rozhodlo zistiť, koľko ľudí v kultúrnom a kreatívnom priemysle pracuje a aké sú ich finančné straty, čo by malo umožniť efektívnejšiu pomoc. Potrebné informácie chce štát získať prostredníctvom formulára, ktorý ozrejmí, koľko ľudí v kultúre pracuje. Doteraz totiž operovali len s odhadmi, a to od 30-tisíc po 200-tisíc zamestnancov.
Zástupcovia kultúry žiadajú zníženie odvodov
Podľa Zelenaya je v súčasnom stave dôležitá koncepčná pomoc celej kultúrnej obci v podobe riešenia záťaží – odvodov, preddavkov na dani z príjmov a podobne. „V našom sektore bol pokles príjmov či už pri fyzických osobách alebo právnických osobách až 90%,“ povedal.
Rovnaký názor má aj Kobielsky. „Ak by štát odpustil zamestnávateľom odvod vo výške 26% ceny práce, považovali by sme to za seriózny krok na zmiernenie dopadov pandémie pre miestne a regionálne kultúrne inštitúcie. Refundácia 50% mzdových nákladov podľa poľského vzoru by bola veľmi účinná pomoc,“ dodal.
Pomoci v takejto podobe sa zatiaľ pracovníci v kultúre nedočkajú. Vláda v októbri rozhodla, že umelcom sa na celý budúci rok zdobrovoľní odvádzanie dvojpercentného príspevku do umeleckých fondov. Teda do Literárneho fondu, Hudobného fondu a Fondu výtvarných umení.
Štát pomôže dotáciami
Ministerka kultúry Natália Milanová (OĽaNO) potvrdila, že na základe nového zákona o dotáciách pôjde Prvá pomoc najprv tým, ktorých kríza zasiahla najviac. Následne ministerstvo spustí pomoc aj pre malé divadlá, kultúrne centrá, organizátorov festivalov a iných kultúrnych akcií.
Milanová tvrdí, že štát dokáže efektívnejšie pomôcť približne 14-tisíc pracujúcim v kultúrnom priemysle. O peniaze z Prvej pomoci budú môcť požiadať aj SZČO, ktoré majú popri živnosti aj zamestnanecký pomer.
Maximálna výška príspevku od štátu sa zvýšila z pôvodne plánovanej sumy 540 eur na 810 eur pri poklese tržieb o 80% a viac. V prípade súbehu živnosti a zamestnaneckého pomeru platí, že z príspevku sa odpočíta čistá mzda z pracovného pomeru.
Kobielsky pomoc uvítal. „Neviem, na základe akých kritérií bola táto suma stanovená, ale 810 eur je pre človeka, ktorý z dôvodu obmedzení prišiel o svoj príjem určite záchranou,“ reagoval zástupca kultúrnych inštitúcií.
Bača: Čiastka, ktorú vybojovala ministerka pre kultúru, je krásna, ale keď ju rozdelíme medzi umelcov, tak nič nerieši
Ministerka v piatok predstavila novelu zákona, ktorá má zmierniť negatívne dôsledky pandémie na kultúru a kreatívny priemysel, prezidentke Zuzane Čaputovej.
„Pani ministerka ma uistila, že podmienky čerpania pomoci budú jednoduché, nebudú vylučovať z pomoci tých, ktorým kvôli výpadku príjmov vznikli nedoplatky na daniach alebo odvodoch a ani tých, ktorí majú súbeh viacerých činností,“ informovala hlava štátu.
Zároveň uviedla, že vidí priestor na zrýchlenie prípravy pomoci aj pre podnikateľské subjekty. Napríklad pre eventové agentúry, organizátorov kultúrnych podujatí, kluby.
„Oblasť kultúry sa vyznačuje pestrosťou, je v nej zastúpených veľa profesií aj právnych foriem podnikania, a preto aj pomoc do tejto oblasti môže byť účinná len vtedy, ak sa bude týkať celého spektra foriem a činností,“ dodala po stretnutí s Milanovou prezidentka.
Kultúra má jedinečnú šancu na obnovu
Podľa Zelenaya sa z koronakrízy bude ešte dlho spamätávať celá spoločnosť, no kultúra sa do „normálneho stavu“ dostane za oveľa dlhší čas ako iné odvetvia. „Môj názor je ten, že dnes už je, bohužiaľ, aj tak neskoro, ale treba zachrániť aspoň to, čo sa zachrániť dá. Kultúra bude nadlho neperspektívnym odvetvím z pohľadu podnikania a aj záujmu aktivít,“ uzavrel.
Kobielsky upozornil na dôležitosť aktualizácie a uvedenia do života stratégie miestnej a regionálnej kultúry a kultúry národnostných menšín do roku 2030, na ktorej začali pracovať počas minulej vlády.
Z dlhodobého hľadiska je podľa neho nesmierne dôležitá obnova miestnej a regionálnej kultúrnej infraštruktúry, teda divadiel, kultúrnych domov a centier, múzeí či galérií. Vyhlásil, že práve v čase pandémie je na to vhodný čas. „Kultúra na Slovensku má jedinečnú šancu na obnovu,“ vyjadril sa.