Metropolou východu prešiel na výročie Nežnej revolúcie študentský pochod, účastníci následného zhromaždenia zaplnili celý priestor pred Dolnou bránou. V Košiciach si Deň boja za slobodu a demokraciu pripomenuli symbolickým pochodom, ktorého trasa vychádzala z pôvodnej trasy študentov v roku 1989.
Pochodujúci sa stretli pred Aulou Maxima Technickej univerzity v Košiciach a po 16:00 vyrazili cez Komenského ulicu, Námestie Maratónu mieru, Moyzesovu a Hlavnú ulicu, kde sa pochod skončil pri Dolnej bráne. Počas pochodu štrngali kľúčmi a skandovali heslá ako „Slobodu si nedáme“. Od Technickej univerzity vyrazilo odhadom niekoľko stoviek pochodujúcich, okrem študentstva to boli aj ľudia iných vekových kategórií či rodiny s deťmi. K zástupu sa aj počas presunu pridávali ďalší ľudia.
Študenti a osobnosti Novembra
Ako zástupcovia študentov ozrejmili, študentský pochod je prvým takýmto pochodom v Košiciach od roku 1989. Zjednotili sa zo všetkých troch univerzít v Košiciach, študenti, spolky aj organizácie. Ich cieľom bolo zjednotenie študentstva, a to i napriek tomu, že majú aj rozdielne názory, no spájajú ich hodnoty, ktoré chcú zachovať, a to sloboda a demokracia.
Na Námestí slobody v Bratislave sa zišli desiatky tisíc ľudí, dav skandoval „Dosť bolo Fica“
Pri Dolnej bráne pokračovali aktivity pri príležitosti 36. výročia Nežnej revolúcie. Zhromaždenie občianskej spoločnosti odštartovali práve študenti. Podľa slov rečníkov sa pochodujúcim podarilo zaplniť celý park na Moyzesovej ulici. Na pódiu ich následne vystriedali osobnosti novembra 1989.
Prvým vystupujúcim bol vedúci štrajkového výboru vtedajšej Vysokej školy technickej Pavol Cacara. Zaspomínal si na udalosti spred 36 rokov. Zdôraznil význam zodpovednosti pri vytváraní demokracie, až vďaka zodpovednosti podľa jeho slov prichádza sloboda. Spomenul, že pri prvom pochode kričali heslo: „Kto miluje republiku nestojí na chodníku“. Dnes by sa podľa jeho slov dalo parafrázovať ako: „Kto miluje republiku, kreslí po chodníku“.
Otvorený list premiérovi Ficovi
Po ňom vystúpila jedna z osobností košického novembra 1989 herečka Ľuba Blaškovičová. V úvode skonštatovala, že verila, že po toľkých rokoch sa bude na udalosti novembra už len spomínať, no dnes stojí na pódiu preto, lebo je to potrebné. Poukázala, že pre 36 rokmi požadovali najmä rôzne slobody. Vláda by podľa jej slov mala garantovať demokratické princípy, no nerobí to. Blaškovičová spomenula spomienkový optimizmus za socializmom, nárast majetku oligarchov aj beztrestnosť korupčníkov, až to vyvrcholilo vraždou novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej.
„Ako si máme vybrať medzi rozprávať sa a strieľať, keď žiadny dialóg neexistuje?“ spytovala sa, odkazujúc na slová premiéra Roberta Fica. Vedci, lekári či novinári sú podľa nej zosmiešňovaní vládou i premiérom. „Pre nás sa nič neskončilo, kým dýchame pokračujeme. Nežná, alebo kriedová revolúcia, obe znejú krehko, ale sila myšlienky a skutku stačí na zapálenie iskry,“ deklarovala. Premiéra označila za politického podvodníka, podobného ako súdruhovia, s ktorými bojovali pred rokom 1989. Študentov vyzvala, aby vzali budúcnosť do svojich rúk a nenechali sa manipulovať.
Fico je už porazený, vyhlásil na zhromaždení v Trnave Matovič, prišli aj ďalší zástupcovia opozície
Zakladateľ a štatutár Verejnosti proti násiliu Ľubomír Badiar prečítal otvorený list adresovaný premiérovi. Pripomenul mu, že ako premiér by tu mal byť pre občanov. „Vy nie ste feudálny pán a my vaši poddaní. Vy nemáte plieskať bičom a vyháňať nás na panské. A vyžadovať, aby sme vás pri tom ešte vítali chlebom a soľou za doprovodu cimbalovej muziky. Sorry!“ deklaroval rečník. Predsedovi vlády tiež odporučil, aby sa odsťahoval do Ruska.
Vystúpila aj bývalá ministerka kultúry v úradníckej vláde Silvia Hroncová. „Dnes musíme pravidelne chodiť na námestia, musíme nahlas hovoriť. Naša krajina je v hlbokom ohrození. Vládnu nám politici, ktorí k nej nemajú vzťah, ktorí ju nemajú radi. A my preto musíme nahlas hovoriť – stačilo,“ vyhlásila. Pred zhromaždených sa tiež postavili rodičia zavraždeného novinára Jána Kuciaka a matka Martiny Kušnírovej Zlatica.
Slohová práca o láske k slobode
Posledným rečníkom bol Daniel Pastirčák. Spomenul „kriedovú revolúciu“, ktorú pred niekoľkými dňami odštartoval istý študent z Popradu, keď vyjadril nesúhlas s premiérovou prednáškou na škole kriedovými nápismi na chodníku. „Je to najrozsiahlejšia slohová práca o láske našich mladých ľudí k slobode,“ skonštatoval Pastirčák. O hudobnú vsuvku sa postarala speváčka Katarína Koščová, v jej podaní zaznela pieseň Sľúbili sme si lásku.
V Poprade oslavovali 17. november aj tamojší gymnazisti, prítomných na diaľku pozdravil študent Muro
Účastníci zhromaždenia zaplnili celý priestor medzi Dolnou bránou až po hotel Hilton a OD Dargov. Nemalá skupina účastníkov sa zhromaždila aj v parku za Dolnou bránou. Organizátori odhadujú, že zhromaždenie prilákalo napriek nepriaznivému počasiu približne 20-tisíc ľudí. Po skončení zhromaždenia na mokrej Hlavnej ulici začali pribúdať kriedové nápisy, ďalšie sa dali nájsť aj okolo OD Dargov.
Na bezpečnosť počas zhromaždení dohliadala aj polícia. „Ohlásené zhromaždenia v Košickom kraji boli ukončené bez narušenia verejného poriadku a bez akýchkoľvek incidentov. Ďakujeme všetkým účastníkom za pokojný priebeh a ohľaduplnosť,“ uviedlo na sociálnej sieti Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Košiciach.
