Americký prezident Donald Trump je pre niektorých psychicky labilná osobnosť postihnutá demenciou, ktorá s eleganciou nosorožca rúca svetový poriadok, podľa iných je nekompromisným lídrom, ktorý prispel k stabilizácii situácie na Blízkom východe, oslabeniu vplyvu Iránu či ochrane strategických záujmov USA na americkom kontinente.
Stanislav Janota a Daniel Lukáč sa v podcaste Konzervatívna kaviareň pokúšajú o hlbšiu analýzu Trumpovej politiky cez optiku reálnych činov a strategických dôsledkov pre západnú civilizáciu.
Provokatívny pohľad
Daniel Lukáč upozornil na fenomén stanovovania psychologických, psychiatrických a iných diagnóz, ktorými má trpieť americký prezident, zo strany rôznych komentátorov. Hoci priznáva, že Trumpovo správanie môže pôsobiť rizikovo, varuje pred metodologickými problémami stanovovania diagnóz na diaľku.
Konzervatívna kaviareň: Je Európska únia zlyhaním, alebo naopak mimoriadne úspešným projektom? - VIDEO
Janota k tomu dodáva provokatívny pohľad: „Trump celkom úmyselne sa snaží vyzerať podľa mňa ako blázon alebo ako nepredvídateľný človek… Je to možno aj celkom vedomý spôsob jeho komunikácie, politickej komunikácie… kde chce, aby si mysleli tí ľudia, že je nepredvídateľný“.
Táto stratégia mu podľa Lukáča pomáha v medzinárodných rokovaniach, kde pôsobí ako tvrdý, ale úspešný vyjednávač.
Obmedzenie islamského terorizmu
Janota pripomína pacifikáciu Venezuely, kde nelegitímny prezident Maduro vytváral priestor pre základne ďalších autoritárskych krajín ako je Čína, Rusko čo Kuba ako ja vytlačenie čínskych záujmov z Panamského prieplavu či upokojenie konfliktu medzi Indiou a Pakistanom.
Ako Trump sledoval zadržanie Madura? Akciu vo Venezuele chystali mesiace, čakalo sa aj na počasie - VIDEO, FOTO
Podľa Janotu to neboli európski lídri, ale práve „maskulínny predátor Trump“, ku ktorému sa utiekali iránske ženy bojujúce za slobodu proti teokratickému režimu. „Iránsky režim je náš nepriateľ… To, že tlačí niekto na iránsky režim reálnou silou, je správne,“ konštatuje s tým, že Trumpov tlak v spolupráci s Izraelom priniesol hmatateľné výsledky v obmedzení islamského terorizmu.
Test európskej jednoty
Kontroverznou témou zostáva vzťah k Európe a Janota s Lukáčom sa zhodli, že americké elity dnes už nemajú k starému kontinentu emocionálne väzby, čo vedie k asertívnejšiemu tónu. Ako modelový príklad poslúžila grónska kríza, kde Trump podľa Janotu testoval európsku jednotu.
Podľa Janotu bola reakcia Európy v tomto prípade ukážková. „Všetci držali líniu podpory Dánska, okrem krajín ako Slovensko alebo Maďarsko, alebo český Babiš. Títo smiešni lídri nevedeli, čo majú robiť, za koho sa majú postaviť, lebo však prachy majú z Európy, ale zase Trumpa obdivujú. Tak dezorientovane mlčali alebo tárali tie svoje všeobecné reči. Ale tí podstatní hráči sa jednoznačne postavili a nakreslili červenú čiaru,“ hovorí.
V otázke vojny na Ukrajine diskusia priniesla zaujímavé porovnanie činov Donalda Trumpa a Joea Bidena. Janota zdôraznil, že to bol práve Trump, kto v určitých momentoch konal ráznejšie, napríklad pri sankciách alebo strategickej komunikácii so Zelenským, s ktorým sa stretol častejšie než s Putinom.
Trumpovu rétoriku, že Európa si má svoju obranu platiť sama, považujú diskutéri za racionálnu, keďže 600-miliónová Európa by mala byť schopná čeliť Rusku aj bez neustáleho spoliehania sa na americké zdroje.
V rozhovore sa dozviete aj to:
- prečo je problémom „diagnostikovanie“ psychického či fyzického zdravia politikov na diaľku
- ako Trumpova nepredvídateľnosť funguje ako efektívny nástroj vo vyjednávaniach
- prečo je Nigéria považovaná za budúcu svetovú veľmoc a ako tam vnímajú USA
- kto reálne zastavil eskaláciu napätia v izraelsko-palestínskom konflikte
- prečo je federalizácia Európy podľa diskutérov nereálnym projektom a aká je alternatíva
- do čoho tlačili Trumpa „blbečkovia“ v americkej administratíve
