Filmový turizmus láka na miesta, ktoré sú rôznym spôsobom prepojené s kinematografiou, vraví spisovateľ a autor knihy Filmové miesta Tomáš Galierik.
Ako priblížil pre agentúru SITA, vo svete ide napríklad o filmové múzeá, štúdiá či rôzne okruhy po filmových miestach. Doplnil, že turisti môžu vyhľadávať aj autentické vystavované rekvizity, spojenie s filmovou osobnosťou alebo samotný filmový priestor.
Filmoví nadšenci už za čias Československa navštevovali žriedlo v Karlových Varoch, pretože bolo známe ako miesto, kde falošný čašník vo filme Vrchní, prchni! vyhlásil, že vyrazí po pomoc, aby sa falošný čašník medzi nimi našiel. Ak sa podarilo dostať do bývalej Juhoslávie, čo platí aj pre Chorvátsko v súčasnosti, populárne sú miesta z filmov o Vinetuovi.
Hoštice u Volyne
Populárnym miestom filmového turizmu sú podľa Galierika aj Hoštice u Volyne v susedných Čechách (miesto natáčania trilógie Slunce,seno… – pozn. SITA). „V Hošticiach je naozaj zážitok pohybovať sa na miestach, ktoré mnohí Slováci veľmi dobre poznajú,“ poznamenal.
Spisovateľ vysvetľuje, že ide o príležitosť vidieť slávne miesta, ktoré divák pozná zo scén filmu. „Filmový fanúšik môže prichádzať so záujmom pocítiť priestor, mať rovnaký výhľad, získať lepšiu predstavu, ako nakrúcanie prebiehalo. Prípadne chce porovnať zmeny a pokrok,“ vraví.
V Košickom kraji možno nájsť mnoho zaujímavých miest temného turizmu, vraví spisovateľ Galierik
Galierik podotkol, že niekedy sa emócia z filmu zapíše hlboko, či už ide o drámu, príbeh podľa skutočných udalostí, alebo aj komédiu, a s emóciou sa do nás vpíše aj to, ako vyzerala scéna.
„Ostatne, cez Vianoce by o tom mohli hovoriť zamestnanci Múzea slovenskej dediny v Martine. Nemálo turistov prichádza nazrieť do dvorov domov oravskej ľudovej architektúry, ktorú sme videli v Perinbabe, a mnohé pohľady na tie domy sú dlhšie. Netrvajú pár sekúnd,“ dodal.
Unikátna kombinácia priestorov
Presný počet miest filmového turizmu na Slovensku podľa Galierika nie je úplne známy.
„Filmoví nadšenci, odborníci v cestovnom ruchu, ako aj turisti totiž nemusia za filmové miesto považovať také, ktoré účinkovalo pár sekúnd. Nemusí vždy zaujať film a jeho kvality. Množstvo filmov si lokácie zachováva ako tajomstvo, alebo ich vôbec neuvádza. Prípadne ich nie je možné identifikovať, ak v lese chýba oporný bod, ktorý by turistom uľahčil jeho nájdenie,“ ozrejmil.
Skonštatoval tiež, že čím je významnejšie dielo, tým býva dané filmové miesto lákavejšie. Spisovateľ podotkol, že na Slovensku nie sú rozsiahle ateliéry, no zato sú tu mimoriadne vynaliezaví filmoví architekti a lokační manažéri.
Poukázal tiež na to, že Slovensko disponuje unikátnou kombináciou prírodných priestorov, nížin, veľhôr, riečísk, močarín, a tiež pieskových dún. „Dokonca má aj skoro marťanskú krajinu v odkalisku Markušovce. Máme hradné systémy, rozprávkové hrady a všimli si to aj zahraniční filmári,“ vraví.
Oravský hrad a Bojnický zámok
V tomto smere poukázal napríklad na Bojnický zámok, ktorý sa objavil v nejednej rozprávke, napríklad v Šialene smutnej princeznej či v rozprávke Princ a Hvezdár. Galierik dodal, že filmové využitie zámku neprestáva ani v súčasnosti.
„Oravský hrad je jedným z mála miest, ktoré otvorene priznáva pozitívny vzťah k filmu a venoval jeho zmienke priestor v najvyššej veži hradu. V rámci jedného mesta môžeme vidieť využívanie filmového turizmu v Sabinove pre film Obchod na korze, filmovú históriu spoznáme v dedinke Lom nad Rimavicou, v Blatnici, ale najvýraznejšia atrakcia v rámci filmového turizmu je Filmový chodník v Košickom kraji,“ vymenúva Galierik, ktorý je autorom spomínaného filmového chodníka a priebežne ho aktualizuje.
V súvislosti s filmovým chodníkom, ktorého správcom i strojcom je Krajská organizácia cestovného ruchu Košice Región Turizmus, dodal, že ide o priestorovo rozsiahly projekt, ktorý prostredníctvom aplikácie, brožúr a informačných tabúľ informuje o filmových miestach priamo na mieste. „Návštevníka sprevádza, informuje a baví. Audiokomentár predstaví filmy a jednotlivé scény, GPS podá informáciu, kam smerovať, a aplikácia pomôže s plánovaním trasy,“ dodal.
Čo filmárov láka na Slovensku?
To, čo filmárov láka na Slovensku sú podľa spisovateľa, pri pohľade na priestor, ktorý je filmármi využívaný pri zahraničných projektoch, najmä lokácie, ktoré v zahraničí nie sú dostupné, alebo prístupné. „Stále máme prírodný priestor nepoznačený výstavbou. Množstvo pamiatok, hradov, zrúcanín, architektúru viacerých slohov a rôzneho technického stavu,“ vraví. Poznamenal ale, že to nie vždy stačí.
Dodal tiež, že Slovensko nemôže ponúknuť výrobné priestory a ateliéry s kontinuálnym využitím a rozsiahlym tímom kulisárov, kostymérov a rekvizitárov, ktorí sa nemusia po jednom filme obávať núteného voľna, kým nepríde ďalší projekt. „Reálne však na Slovensku nezaháľajú, zahraničným produkciám sa ponúka výrazná finančná pomoc (daňová vratka), keďže s filmom prichádza aj práca a investície. Snahy o vytvorenie filmárskeho ateliéru a štúdií už v ére samostatnosti boli, avšak zatiaľ sa nenaplnili,“ doplnil Galierik.
Podľa jeho slov význam filmovania pre krajinu a región chápu aj v iných štátoch. „Maďarské filmové ateliéry a aj tie pražské pravidelne lákajú hollywoodsku produkciu, a filmovacie areály neraz presahujú vlastné brány a vyrážajú priamo do Prahy alebo Budapešti. V Bulharsku dokázali Američania nakrútiť, paradoxne, celý najnovší horor s názvom Texaský masaker motorovou pílou a nepotrebovali Texas. Celý slávny seriál Wednesday vznikol aj v rámci druhej série v Rumunsku,“ uzavrel Galierik, poukazujúc na príklady zo zahraničia.
