Záhreb 9. novembra (WebNoviny.sk) – Chorvátska konzervatívna opozícia zvíťazila v nedeľných parlamentných voľbách, prvých od vstupu krajiny do Európskej únie v roku 2013, ale nebude mať dostatok hlasov na to, aby vládla sama, píše agentúra AP. Štátna ústredná volebná komisia dnes oznámila, že spočítaných je 99 percent hlasov, pričom konzervatívne Chorvátske demokratické spoločenstvo (HDZ), vedené bývalým šéfom tajnej služby Tomislavom Karamarkom, získalo v 151-člennom parlamente 59 kresiel. Vládnuci sociálni demokrati (SDP), vedení úradujúcim premiérom Zoranom Milanovičom, získali 56 kresiel. Zverejnený výsledok znamená, že oba hlavné politické bloky si nedokázali zabezpečiť úplnú väčšinu a zostavenie novej vlády tak bude závisieť od malých strán, ktoré sa dostali do parlamentu. Rozhodujúcim hráčom bude politická sila, ktorá skončila vo voľbách tretia – aliancia nezávislých kandidátov známa pod názvom Most, ktorá získala 19 kresiel. Jednou z hlavných tém politického života v Chorvátsku je migračná kríza. Tento rok prešlo cez túto balkánsku krajinu viac ako 320.000 migrantov.
„Víťazstvo nám prinieslo zodpovednosť viesť našu krajinu, čo je ťažká situácia,“ povedal líder HDZ Tomislav Karamarko svojim prívržencom. „Každý, kto chce bojovať za lepší život v Chorvátsku, je vítaný,“ dodal Karamarko. Veľkým víťazom je zrejme aj politická sila, ktorá skončila vo voľbách tretia – aliancia nezávislých kandidátov známa pod názvom Most, ktorá podľa očakávania získa približne 19 kresiel. Pred voľbami však Most avizoval, že ako oponent oboch hlavných politických koalícií nechce vstupovať ani do jednej, či už s SDP alebo s HDZ. Krajinu teraz pravdepodobne čakajú neisté dni, keďže obe hlavné koalície presadzujú rozdielne prístupy k riešeniu migračnej krízy.
Chorvátsko sa stalo tranzitnou krajinou pre obrovské vlny utečencov a migrantov, pričom mnohí pochádzajú zo Sýrie, Afganistanu a Iraku a smerujú na sever Európy do bohatších štátov, napríklad do Nemecka či Švédska. Chorvátsky minister vnútra Ranko Ostojič minulý týždeň vyhlásil, že cez krajinu prešlo tento rok 320.000 migrantov. Náklady na starostlivosť o príchodzích do Chorvátska sú denne takmer dva milióny kún (261.000 eur). Počty migrantov sa zvýšili, keď Maďarsko zatvorilo hranicu so Srbskom, čo donútilo ľudí hľadať náhradnú trasu na sever cez Chorvátsko.
Chorvátsky premiér Zoran Milanovič a jeho Sociálnodemokratická strana Chorvátska (SDP) si vyslúžili uznanie za súcitný prístup k utečeneckej kríze. Karamarko, naopak, navrhuje tvrdšie riešenia – napríklad, že na zníženie počtu prichádzajúcich migrantov využije vojakov a ploty. Okrem migračnej krízy bude nasledujúca chorvátska vláda riešiť aj slabú ekonomiku. Nezamestnanosť dosahuje 15,4 percenta a je treťou najvyššou v EÚ, po Grécku a Španielsku. Nezamestnanosť mladých dosahuje 43,1 percenta a takisto je treťou najvyššou v EÚ. Chorvátsko zažilo šesťročnú recesiu, ale tento rok zaznamenáva len slabý rast, zosumarizoval ekonomické ťažkosti Chorvátska web BBC.
Vzhľadom na vulgaritu a nekorektnosť mnohých príspevkov k tejto téme nie je možné k článku pridávať komentáre.