Mikrovlnná rúra si už desaťročia udržiava povesť revolučného spotrebiča, ktorý zrýchlil a zjednodušil prípravu jedál. Od roku 1947, kedy sa začala komerčne vyrábať, prenikla prakticky do každej domácnosti. Je synonymom pohodlia, urýchľuje proces zohrievania i varenia, a tak mnohým ľuďom šetrí drahocenný čas. Napriek tomu sa v poslednom období objavujú čoraz hlasnejšie názory, že tento spotrebič môže predstavovať prekvapujúce riziko, ktoré dosiaľ mnohí prehliadali.
Dlhodobé diskusie: Žiarenie alebo iné riziko?
Keď sa mikrovlnky objavili na trhu, okamžite prišlo k debate o ich bezpečnosti. Mnohí ľudia sa obávali účinkov mikrovlnného žiarenia, ktoré môže byť pre ľudský organizmus škodlivé. Vedecká komunita však pomerne rýchlo uviedla na pravú mieru, že pokiaľ mikrovlnná rúra funguje tak, ako má, a nie je viditeľne poškodená, žiadne nebezpečenstvo v súvislosti s unikajúcim žiarením pri bežnom používaní nehrozí. Dokonca aj otázka zachovania výživných látok v ohriatych jedlách vyznela pre mikrovlnky pozitívne – skrátený čas varenia totiž znižuje stratu vitamínov či minerálov. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) tieto zistenia podporuje a dodáva, že pri štandardnom ohreve je jedlo v mikrovlnnej rúre väčšinou bezpečné.
Lenže kým otázka žiarenia či redukcie živín bola do značnej miery vysvetlená, začali sa objavovať nové a znepokojivé fakty, ktoré súvisia so samotným vnútorným prostredím mikrovlnky a tým, čo sa v ňom môže ukrývať.
Prekvapivé výsledky výskumu: Mikrovlnka ako raj pre baktérie
Najnovšie zistenia prichádzajú od španielskeho tímu vedcov z univerzity Darwin Bioprospecting Excellence a Univerzity vo Valencii. Pod vedením profesora Manuela Porcara sa pustili do detailného skúmania mikrovlnných rúr používaných v rôznych podmienkach. Zamerali sa na to, aké baktérie tam môžu prežívať a za akých okolností sa im darí najlepšie. Výskum, ktorý trval niekoľko mesiacov, priniesol prekvapivé a zároveň alarmujúce poznatky.
Ako výskum prebiehal?
Tím mikrobiologičky Alby Iglesiasovej zhromaždil vzorky z tridsiatich mikrovlnných rúr využívaných vo veľmi odlišných prostrediach – v bežných domácnostiach, kanceláriách i laboratóriách. Vedcov zaujímalo, či existuje spojitosť medzi druhom jedla, ktoré sa v mikrovlnkách ohrieva, a množstvom či typom baktérií, ktoré sa tam udomácnia. Sledovali tiež, ako na výskyt mikroorganizmov vplýva teplota, vlhkosť či samotné mikrovlnné žiarenie.
Zistenia publikované vo vedeckom časopise Frontiers in Microbiology ukázali, že vo vnútri mikrovlniek sa dokáže usadiť a prežiť prekvapivo široká škála baktérií. Dokopy vedci identifikovali až 747 rôznych skupín mikroorganizmov. Medzi najviac zastúpené kmene patrili Firmicutes, Actinobacteria a Proteobacteria.
Patogény, ktoré by ste v kuchyni nečakali
To, že sa v mikrovlnkách objavujú mikróby z bežného prostredia, nemusí byť samo osebe šokujúce. V mnohých prípadoch ide o baktérie pochádzajúce z ľudskej kože, napríklad Bacillus, Micrococcus či Staphylococcus, ktoré sú za normálnych podmienok neškodné. Vedci však narazili aj na patogény z rodov Pseudomonas, Enterobacter a Klebsiella, ktoré už môžu spôsobiť vážne infekcie, najmä u ľudí s oslabenou imunitou alebo u starších osôb.
Rozdiely medzi prostrediami boli výrazné: mikrovlnky z laboratórií vykazovali prítomnosť prevažne neškodných baktérií, kým tie z domácností alebo kancelárií, kde sa jedlo pravidelne ohrieva, obsahovali väčšie množstvo patogénov. Na prekvapenie vedcov mikrovlnné žiarenie nedokázalo baktériám zabrániť v prežití, a tie sa navyše dokážu prispôsobiť vysokým teplotám vznikajúcim pri pravidelnom používaní.
Prečo je to taký problém?
Väčšina z nás predpokladá, že mikrovlnná rúra tepelnou úpravou jedla automaticky zničí aj nežiaduce mikroorganizmy. Ako sa však ukázalo, samotné mikrovlny nemajú taký silný baktericídny účinok, ako sa pôvodne predpokladalo. V kombinácii s častými zvyškami potravy, ktoré v mikrovlnke zostávajú, vzniká ideálne prostredie, kde sa môžu baktérie množiť. Teplo, vlhkosť a prítomnosť zvyškov jedla poskytujú mikróbom všetko, čo potrebujú na rast kolónií.
Profesor Manuel Porcar vysvetľuje, že problém nie je len v tom, čo mikrovlnka „vyžaruje“ alebo akú teplotu dosahuje, ale v spôsobe, akým sa o ňu staráme. „Ak sa vo vnútri rúry hromadia zvyšky jedla a spotrebič sa pravidelne nečistí, pravdepodobnosť vzniku nebezpečných kolónií baktérií rapídne stúpa,“ upozorňuje Porcar.
Prevencia a údržba: Dôležitejšia než kedykoľvek predtým
Čo teda robiť, ak mikrovlnku doma už máme a nechceme sa jej hneď zbaviť? Odborníci sa zhodujú na tom, že pravidelná a dôkladná údržba je základ. Nejde len o rýchle pretrenie vlhkou handričkou, ale aj o použitie vhodných dezinfekčných prostriedkov. Najmä v prípade, že v mikrovlnke ohrievame surové alebo polotovary, či dokonca jedlo, ktoré môže obsahovať patogény (napríklad mäso alebo mliečne výrobky), treba vnútro spotrebiča starostlivo vyčistiť.
Dôležité je odstrániť všetky viditeľné zvyšky jedla, ktoré môžu pri opätovnom spustení mikrovlnky ďalej „vyživovať“ baktérie. Odporúča sa venovať osobitnú pozornosť rohom, dvierkam a tesneniu, kde sa nečistoty hromadia najčastejšie. Ani vysoká teplota, ktorú spotrebič počas používania dosahuje, totiž nemá stopercentný účinok na zneškodnenie všetkých mikroorganizmov.
Alternatívy k mikrovlnke: Stojí za to riskovať?
Ak máte pochybnosti, či dokážete mikrovlnku udržiavať v dostatočnej čistote alebo ju jednoducho nevyužívate tak často, ako by ste predpokladali, odborníci navrhujú zamyslieť sa nad jej vyradením z kuchyne. Súčasné technologické možnosti ponúkajú viacero riešení na rýchle ohrevy a varenie – napríklad teplovzdušné rúry, indukčné varné dosky či iné typy moderných spotrebičov, ktoré môžu vo vašej kuchyni nahradiť mikrovlnku a eliminovať tak riziko kontaktu s nebezpečnými mikroorganizmami.
Pravda je, že mikrovlnná rúra nám dokáže ušetriť čas, no je na každom z nás, aby sme zvážili pomer komfortu a možných zdravotných rizík. Pre niektorých ľudí môže byť riešením dôkladné čistenie a pravidelná dezinfekcia. Pre iných môže byť lákavejšie (a jednoduchšie) mikrovlnku úplne vyradiť z bežného používania a spoliehať sa na tradičnejšie formy prípravy jedla.
Zhrnutie
- Mikrovlnná rúra bola dlhodobo považovaná za bezpečný a praktický spôsob ohrievania či prípravy jedál.
- Doterajšie obavy z mikrovlnného žiarenia sa síce nepotvrdili v takej miere, ako sa kedysi predpokladalo, avšak nové výskumy poukazujú na skryté riziko, spočívajúce v prenikaní a množení baktérií odolných voči vysokým teplotám.
- Podľa analýz profesora Manuela Porcara a jeho tímu bolo vo vzorkách odobratých z tridsiatich mikrovlnných rúr zistených 747 rôznych skupín mikroorganizmov, medzi ktorými sa vyskytovali aj nebezpečné patogény, ako napríklad Pseudomonas, Enterobacter či Klebsiella.
- Prevenciou je dôkladná a pravidelná údržba: používať dezinfekčné prostriedky, čistiť vnútro mikrovlnky po každom použití a dôsledne odstraňovať zvyšky jedla.
- V prípade, že nie je možné zabezpečiť dostatočnú hygienu, odborníci odporúčajú zvážiť úplné vyradenie mikrovlnky z kuchyne a siahnuť po iných, bezpečnejších spôsoboch prípravy jedál.
Hoci sa mikrovlnné rúry stali neodmysliteľnou súčasťou moderného životného štýlu, najnovšie poznatky prinášajú varovanie, ktoré sa oplatí nebrať na ľahkú váhu. Či sa rozhodnete mikrovlnku naďalej používať alebo ju nahradiť inou technológiou, záleží len na vás. V každom prípade však stojí za to byť informovaný a myslieť na zdravie seba aj svojej rodiny.
