Vajíčka patria k potravinám, bez ktorých si mnohí z nás nevedia predstaviť svoj každodenný jedálny lístok. Sú univerzálne, chutné a dajú sa pripraviť nespočetnými spôsobmi – varené, pražené či zapracované do rôznych receptov. Obzvlášť na raňajky sú obľúbené, pretože dokážu zasýtiť na dlhší čas a dodajú telu potrebné živiny, ako napríklad bielkoviny či vitamíny skupiny B.
Prečo sa hovorí o kvalite vajec
Už niekoľko rokov sa vedie intenzívna diskusia ohľadom kvality vajec a vplyvu chovu sliepok na ich zloženie. Pozornosť sa pritom upriamuje najmä na intenzívne (klecové) chovy, kde sliepky žijú v obmedzenom priestore. Mnohé organizácie to považujú za neudržateľný spôsob produkcie, a tak sa niektoré obchodné reťazce zaviazali, že postupne prestanú takéto vajcia predávať. Doposiaľ si však väčšina stanovila konkrétne dátumy v budúcnosti, a tak sa zmeny uskutočňujú len pozvoľna.
Na opačnom konci spektra stoja domáce vajcia, ktoré sa často označujú za najlepšie, čo si možno zabezpečiť. Ľudia sú presvedčení, že sliepky chované v domácich podmienkach majú viac slobody a pohybu, sú kŕmené kvalitnejšími zmesami či dokonca zvyškami z kuchyne, a preto ich vajcia obsahujú viac výživných látok a majú sýtejšiu chuť. Bežným prejavom je intenzívnejšia farba žĺtka, čo mnohí považujú za znak kvality. Aj preto ľudia neváhajú priplatiť si, keď narazia na domáce vajcia napríklad na farmárskych trhoch. Niekde to môže byť až desať korún (či ešte viac) za jedno vajce, čo rozhodne nie je málo.
Austrálske zistenia o obsahu olova
Napriek všeobecne rozšírenej predstave o „domácej dokonalosti“ však najnovšie poznatky z Austrálie naznačujú, že aj vajcia z domáceho dvora môžu mať svoje tienisté stránky. Výskum tamojších vedcov totiž ukázal, že v určitých prípadoch sa v domácich vajciach nachádza výrazne vyššie množstvo olova – niekedy až štyridsaťnásobne viac, než je to pri vajciach pochádzajúcich z priemyselných chovov. Tento problém sa vo vzorkách vyskytoval zhruba u každého druhého vajca z domácich sliepočiek.
Dôvodom má byť prostredie, v ktorom tieto sliepky žijú. Staršie budovy a hospodárske stavby neraz obsahovali materiály či nátery s vysokým obsahom olova, ktoré sa následne mohlo uvoľňovať do pôdy. Sliepky pri zobaní pôdy, hľadaní potravy a bežnom pohybe na dvore mohli prichádzať do styku s týmito látkami, čo sa potom prenieslo aj do ich vajec. Olovo je pritom pre človeka nebezpečné už v malých množstvách, najmä pri dlhodobom príjme.
Možné riziká aj v našom regióne?
Spomínaná štúdia bola realizovaná v Austrálii, no jej závery môžu byť relevantné aj pre iné krajiny, vrátane Slovenska či Česka. Aj tu sa, najmä na dedinách a v menších mestách, nachádza mnoho starých domov a hospodárskych budov, ktoré mohli byť kedysi natreté farbami s obsahom olova. Ak sliepky behajú v okolí takýchto miest, je možné, že olovo prenikne do pôdy a následne do tela sliepok.
Hoci zatiaľ nemáme priame dôkazy z lokálneho (napríklad českého alebo slovenského) výskumu, výsledky z Austrálie by mohli podnietiť podobné testy aj u nás. Overenie prítomnosti olova v domácich vajciach by prinieslo jasnejšiu odpoveď, či je potrebné obávať sa zvýšeného rizika. Zatiaľ ostáva táto téma otvorená, no určite stojí za to o nej hovoriť a prípadne zvážiť, v akom prostredí sa naše sliepky chovajú.
Na čo si dať pozor
- Stará farba a omietka: Ak má vaša chalupa či hospodárska budova desiatky rokov, je možné, že na jej povrchu môžu byť zvyšky starých náterov obsahujúcich olovo. Odborníci odporúčajú pri renováciách a opravách pozorne odstrániť starú farbu a zvážiť analýzu pôdy.
- Kontaminovaná pôda: Okrem starých náterov môže byť olovo v pôde aj následkom bývalej priemyselnej či poľnohospodárskej činnosti. V takých prípadoch by bolo vhodné nechať si otestovať zem, v ktorej sliepky voľne pobehujú.
- Preventívne opatrenia: V prípade vyššieho rizika sa odporúča vytvoriť sliepkam oplotený výbeh s novou, nekontaminovanou zeminou alebo ideálne so zatrávnenou plochou, kde olovo nebude.
Obozretnosť na prvom mieste
Domáce vajcia sú symbolom kvality, čerstvosti a prirodzeného chovu. Mnoho ľudí na ne nedá dopustiť a považuje ich za to najlepšie, čo môže do kuchyne dostať. Austrálsky výskum však poukazuje na to, že hoci domáce chovy majú množstvo výhod, vždy treba zohľadniť aj možné riziká plynúce z prostredia a starších stavieb.
V ideálnom prípade je teda vhodné presvedčiť sa, že váš dvor neukrýva nežiaduce látky. Ak máte možnosť, dajte si spraviť rozbor pôdy, prípadne sa aspoň oboznámte s históriou pozemku. Pokiaľ sa na vás riziko nevzťahuje, môžete si s čistým svedomím vychutnávať vajíčka domácej produkcie, ktoré majú nezameniteľnú chuť a farebné žĺtky.
Ostáva len veriť, že v budúcnosti sa objavia aj lokálne výskumy, ktoré tieto obavy buď potvrdia, alebo vyvrátia. Dovtedy je dôležité riadiť sa zdravým sedliackym rozumom a nestrácať zmysel pre obozretnosť. Bezpečnosť a kvalita potravín by mali byť vždy na prvom mieste, nech už vajcia pochádzajú z akéhokoľvek chovu.
