Keď sa konečne skončila zima a prišli prvé teplejšie dni, nemohol som si nevšimnúť niečo, čo ma úplne zaskočilo. Moje tuje, ktoré roky tvorili nádhernú zelenú stenu a slúžili ako dokonalé súkromie v záhrade, začali pôsobiť, akoby sa ich život pomaly končil. Kedysi sýtozelené vetvičky boli teraz hnedasté, zoslabnuté a celkový pohľad bol naozaj smutný.
Úprimne, nechápal som, kde nastala chyba. Dával som si pozor na pravidelnú zálievku, dbal som na kvalitné hnojenie, dokonca som nezanedbával ani pravidelné prerezávanie, aby rastliny mali dostatok svetla a vzduchu. No nech som robil čokoľvek, situácia sa vôbec nelepšila – práve naopak. Tuje boli každým dňom stále smutnejšie a ja som už začal uvažovať, či ich nebude lepšie odstrániť a vysadiť nové.
V tom okamihu som si však spomenul na môjho starého otca, ktorý bol celý život skúseným záhradkárom a vedel si poradiť prakticky s každým problémom. On mi pred rokmi tieto tuje pomáhal sadiť a bol to práve on, kto ma naučil všetko, čo o záhrade dnes viem. Rozhodol som sa teda navštíviť ho, pretože som vedel, že dedko bude určite poznať nejakú starú overenú fintu.
Keď som mu opísal problém s tujami, dedko sa len pousmial a s typickým pokojom povedal: „Synak, toto je jasný príznak, že tvojim tujám chýba horčík. Stačí im trocha horkej soli a budú ako nové.“ Ostal som prekvapený, pretože pojem „horká soľ“ mi bol úplne neznámy. Dedko mi ochotne vysvetlil, že ide vlastne o epsomskú soľ, teda síran horečnatý, ktorý sa bežne používa ako doplnok živín do pôdy. Rastliny ho milujú, lebo podporuje ich vitalitu, zlepšuje ich farbu a celkovo ich preberie k životu.
Nemal som čo stratiť, tak som hneď vyrazil do najbližšieho záhradníctva. Pri pokladni som sa zo zvedavosti spýtal predavačky, či túto soľ pozná. Nadšene mi potvrdila, že horká soľ je v záhradách veľmi obľúbená a mnoho ľudí ju používa práve na oživenie okrasných drevín, ale dokonca aj na trávniky či kvety. Vzal som si teda väčšie balenie a plný optimizmu som sa pustil do práce.
Dedko ma upozornil, že všetko treba robiť postupne a s rozumom, takže som si na prvý pokus pripravil jemnejší roztok. Do desaťlitrového vedra s vodou som vmiešal približne 200 gramov epsomskej soli a dobre som roztok premiešal. Postrekovačom som potom dôkladne ošetril každú tuju od koreňa až po najvyššie vetvičky, aby sa roztok dostal všade, kde bol potrebný.
Pri aplikácii som bol trochu nepozorný a postrek som omylom nastriekal aj cez plot na susedove stromčeky. Trochu som sa zľakol, či som mu tým nechtiac neuškodil, no ukázalo sa, že presný opak bol pravdou. Už po niekoľkých dňoch som si všimol výraznú zmenu nielen u mojich, ale aj u jeho ihličnanov – opäť získavali svoju typickú zdravú farbu a zasiahnuté hnedé plochy sa postupne zacelili novými zelenými výhonkami.
Nadšený týmto úspechom som sa rozhodol pokračovať o niečo odvážnejšie a v druhej aplikácii som koncentráciu zvýšil. Tentoraz som rozpustil asi pol kilogramu soli v rovnakom množstve vody. Hoci mi dedko radil, aby som bol opatrný, bol som si istý, že moje tuje to zvládnu, pretože prvý pokus zvládli bez problémov.
Rozhodol som sa tento silnejší roztok využiť aj na trávnik, ktorý tiež potreboval vzpruhu. Bol som prekvapený výsledkom – tráva, ktorú som vždy považoval za dostatočne hnojenú, zrazu nádherne ožila. Po pár týždňoch bol môj trávnik nielen sýtozelený, ale aj výrazne hustejší a pevnejší. Dokonca aj susedia si všimli tú zmenu a začali sa ma pýtať, aké špeciálne hnojivo používam.
Výsledok na tujách však prekonal moje očakávania. Rastliny, ktoré som už v duchu odpísal, začali znova ožívať, vyháňali nové, zdravé vetvy a postupne získavali späť svoju pôvodnú krásu. Dnes je plot opäť hustý, nádherne zelený a pôsobí tak sviežo, ako ešte nikdy v minulosti.
Táto skúsenosť mi priniesla dôležité ponaučenie. Ak vaše tuje vyzerajú, že chradnú, nemusí to znamenať ich koniec. Často je dôvodom len jednoduchý nedostatok horčíka, ktorý môžete lacno a rýchlo vyriešiť pomocou epsomskej soli dostupnej v každom záhradníctve. Stačí rastliny postriekať pripraveným roztokom a do niekoľkých dní uvidíte prvé zmeny.
Dnes som dedkovi veľmi vďačný za jeho radu, pretože bez nej by som asi už dávno vysadil nové tuje. Namiesto toho si teraz môžem užívať nádhernú, zdravú záhradu a vždy, keď sa ma susedia pýtajú, čo používam, len sa usmejem a odpoviem: „Nič špeciálne, len epsomská soľ a jedna dobrá dedkova rada.“
