Keď sa kedysi doma minulo všetko, čo sa len trochu podobalo na jedlo, staré mamy a mamy si vždy vedeli poradiť s tým, čo bolo poruke. Nepotrebovali plné chladničky ani luxusné ingrediencie – stačila im hrsť sušených húb, pár zemiakov, trocha koreňovej zeleniny, lyžica masti a štipka majoránky. A napriek skromnosti surovín vznikalo jedlo, ktoré rozvoniavalo po celej kuchyni a dokázalo naplniť brušká aj srdcia.
Tradičná zemiaková polievka patrila medzi tie jedlá, ktoré sa nevytiahli z kuchárskej knihy, ale z pamäte. Varila sa „od oka“, podľa toho, čo bolo doma a ako to mama či babička robievala celý život. Možno práve v tom bolo jej čaro – v jednoduchosti, v citu a najmä v láske, s akou bola pripravená.
Nebola to žiadna sviatočná hostina, ale poctivý domáci pokrm. Taký, ktorý dokázal zahriať po celom dni vonku, zasýtiť, keď sa peniaze míňali, a pripomenúť, že skutočná chuť domova vzniká z obyčajných vecí.
Vôňa, ktorá vracia do detstva
Keď sa na sporáku začala variť „zemiačkovica“, po chvíli sa celým domom niesla typická kombinácia vôní: majoránka, opečená cibuľka, cesnak a sladkastý tón domácich zemiakov. Bývala symbolom všedných dní, rýchlou záchranou, keď v komore zostalo iba zopár ingrediencií.
A predsa sa nikdy nebrala ako núdzovka. Dokázala zahriať telo aj dušu. Bývala malým balzamom – po dlhom dni v práci, po návrate z pola, alebo jednoducho v čase, keď rodina potrebovala niečo teplé, voňavé a upokojujúce.
Možno práve preto, keď sa dnes k tejto polievke vrátime skôr zo sentimentu ako z nedostatku, zisťujeme, že má v sebe niečo, čo moderným „trendy“ jedlám často chýba. Je úprimná, jednoduchá a nehrá sa na nič, čím nie je.
Babičkina zemiaková polievka – takto sa kedysi robila
Suroviny:
- 6 väčších zemiakov
- 1 cibuľa
- 2 strúčiky cesnaku
- 1 mrkva
- 1 koreň petržlenu
- malý kúsok zeleru
- 2 lyžice bravčovej masti
- 1 lyžička rasce
- 1 lyžica sušenej majoránky
- 1 liter vývaru alebo obyčajnej vody
- 2 hrste sušených húb
- soľ a čierne korenie podľa chuti
- 1 lyžica hladkej múky
Postup prípravy
- Sušené huby najprv namočíme.
Vložte ich do menšej misky a zalejte horúcou vodou. Stačí pár minút, aby zmäkli a pustili svoju výraznú vôňu lesa. - Pripravíme si základ.
Ošúpte zemiaky a nakrájajte ich na menšie kocky. Medzitým rozohrejte v hrnci bravčovú masť a pridajte nadrobno nasekanú cibuľu. Keď začne zlatnúť, prisypeme lyžicu múky a krátko ju opražíme, aby vznikla svetlá zápražka. - Varíme polievku.
Zápražku zalejeme vývarom alebo vodou a dôkladne premiešame. Potom pridáme zemiaky, mrkvu, petržlen, kúsok zeleru, prelisovaný cesnak, huby aj s vodou, v ktorej sa máčali. Pridáme soľ a rascu. - Necháme prebublať.
Varíme približne 20 minút, kým zemiaky nezmäknú a všetky chute sa krásne neprepoja. - Finálne dochutenie.
Na záver pridáme čerstvo mleté čierne korenie a sušenú majoránku. Tú je dobré najprv pomrviť medzi prstami – tak sa uvoľní jej vôňa naplno.
A výsledok? Jednoduchý, domáci a neuveriteľne chutný.
Tajomstvo hlbokej chuti podľa šéfkuchára
Jeden známy belgický šéfkuchár, ktorý si potrpí na zeleninu a jednoduché jedlá, raz poznamenal:
„Hríby majú jemnú, no pritom výraznú chuť a hustú štruktúru. V sebe ukrývajú niečo, čo vzdialene pripomína hľuzovku – preto aj obyčajné jedlo s nimi získava mimoriadny charakter.“
A presne to je dôvod, prečo sa sušené hríby v tejto polievke nedajú nahradiť. Dodávajú jej „hĺbku“ – zemitosť, ktorá pripomína vôňu lesa po daždi.
Babičkine triky, vďaka ktorým bude polievka vždy top
- Ak chcete polievku výdatnejšiu, pár kociek údeného mäsa alebo pár koliesok klobásy urobí divy.
- Milovníci hustých polievok môžu časť uvarených zemiakov popučiť priamo v hrnci – vytvorí to prirodzenú krémovosť.
- Majoránka je absolútna povinnosť. Bez nej by zemiaková polievka nemala svoju tradičnú vôňu ani charakteristickú chuť.
Jednoduchá, dostupná a predsa dokonalá
Zemiaková polievka je ideálnym jedlom na jeseň aj na zimu, keď sa človek potrebuje zahriať a dopriať si niečo jednoduché, no poctivé. Je lacná, rýchla a neskutočne vďačná – stačí pár surovín, ktoré má doma zvyčajne každý.
A keď sa z hrnca začne šíriť vôňa majoránky, cesnaku a húb, človek si uvedomí, že chvíľu znova sedí v kuchyni svojej mamy alebo starej mamy. Že pred sebou má niečo, čo nie je len polievka, ale aj spomienka – na časy, keď jedlo symbolizovalo starostlivosť a lásku, nie trend.
Možno aj preto chutí táto skromná klasika lepšie ako mnohé moderné „delikatesy“.
V každej lyžici je totiž ukrytý kúsok domova a srdca tých, ktoré ju kedysi varievali.
