Mount Everest, najvyšší vrch planéty, je pre mnohých splneným snom, symbolom odvahy a ľudskej vytrvalosti. No zatiaľ čo stovky horolezcov oslavujú svoj triumf, desiatky ďalších tu našli svoj koniec. Od prvých pokusov o výstup v 20. rokoch minulého storočia zahynulo na Evereste viac než 340 ľudí. A hoci niektoré telá sa podarilo časom presunúť alebo zakryť, viac než 200 ich na hore zostáva dodnes, roztrúsených pozdĺž trás v extrémnej výške.
Tieto pozostatky nie sú senzáciou. Sú tichým mementom toho, že aj miesto, ktoré symbolizuje víťazstvo človeka nad sebou samým, si vyžaduje vysokú cenu.
Video: Ako vyzerá realita pod vrcholom Everestu?
Vizuálnu predstavu drsných podmienok ponúka záber z prostredia, kde končí kyslík, sila aj šťastie. Video z Everestu približuje, ako náročné je pohybovať sa vo výškach, kde ľudské telo postupne vypína a prežitie závisí od každej chyby či správneho rozhodnutia.
Prečo telá zostávajú na svahoch Everestu
Od výšky približne 8 000 metrov, známej ako zóna smrti, prestáva ľudský organizmus fungovať vďaka extrémne nízkej koncentrácii kyslíka a krutým teplotám. Každý pohyb stojí obrovské množstvo energie a schopnosť racionálne rozmýšľať prudko klesá.
V takýchto podmienkach je náročné zachrániť aj živého človeka, nieto ešte zniesť ťažké telo ďaleko pod hranicu bezpečia. Kombinácia vichríc, sérakových prepadov, prudko sa meniaceho počasia a strmých žľabov robí transport mŕtvych takmer nemožným. Aj preto zostáva na Evereste veľké množstvo tiel, často v presne tej polohe, v ktorej horolezca zastihla smrť.
Green Boots: najznámejšie telo Everestu
Jedným z najikonickejších symbolov tragédií na Evereste bol dlhé roky horolezec prezývaný Green Boots. Svoje pomenovanie získal podľa výrazných zelených topánok, ktoré mal obuté. Jeho telo ležalo v malej skalnej jaskyni na severnej trase vo výške okolo 8 500 metrov a horolezci ho desiatky rokov míňali cestou na vrchol.
Aj keď jeho identita nebola nikdy definitívne potvrdená, odborníci sa zhodujú, že s najväčšou pravdepodobnosťou išlo o Tsewanga Paljora, člena indickej expedície, ktorý zahynul počas tragickej sezóny roku 1996. Táto udalosť, známa ako Everest disaster, si vyžiadala životy ôsmich horolezcov počas jedinej búrky — čo dodnes patrí medzi najhoršie okamihy v histórii Everestu.
V roku 2014 sa objavili správy, že telo bolo premiestnené alebo zakryté, aby čo najmenej psychicky zaťažovalo nových horolezcov. Jeho presná poloha však už verejne známa nie je.
Nekonečná tichá dolina: Rainbow Valley
Vo vyšších partiách Everestu sa nachádza aj oblasť nazývaná Rainbow Valley. Meno dostala podľa farebných horolezeckých oblekov obetí, ktoré tam zostali počas rokov. Nie je to označenie z mapy, ale výraz, ktorý medzi horolezcami zľudovel ako temná pripomienka toho, že nie každý krok smerom nahor vedie k úspechu.
Everest dáva aj berie
A hoci moderné expedície využívajú lepšie oblečenie, kvalitné výbavy, doplnkový kyslík a presnejšie predpovede počasia, riziko ostáva obrovské. Každá sezóna prináša nové obete — či už v dôsledku omrznutí, výškových chorôb, pádu, vyčerpania alebo náhlej zmeny počasia.
Zároveň ostáva pravdou, že dostať sa na vrchol je len polovica úspechu. Väčšina tragédií sa stane počas zostupu, keď už telu dochádzajú sily a pozornosť sa vytráca. Práve vtedy sa aj malá chyba môže zmeniť na fatálnu.
Hora, ktorá učí pokore
Everest je miestom, kde sa prelína ľudská odvaha s krehkosťou života.
Mnohí horolezci sa vracajú domov so spomienkou, ktorá navždy zmení ich pohľad na svet. Iní zostávajú na svahoch Everestu ako tichí svedkovia toho, že túžba dotknúť sa nedosiahnuteľného môže stáť všetko.
Ich príbehy však nie sú len tragédiou — sú aj pripomienkou, že hory si zaslúžia rešpekt. Lebo hoci cesta nahor môže byť triumfom, cesta späť je bojom o život.
