Každoročne 11. novembra si ľudia v mnohých európskych krajinách pripomínajú sviatok svätého Martina z Tours – biskupa, ktorý sa stal symbolom dobroty, pokory a pomoci chudobným. U nás sa s jeho menom spájajú pranostiky o príchode zimy aj bohaté jesenné hostiny so sväto-martinskou husou, mladým vínom a sladkými rožtekmi.
Aj keď sa okolo tohto dňa viaže viacero legiend, samotný príbeh svätého Martina má pevné historické korene.
Kto bol svätý Martin z Tours
Martin z Tours sa narodil okolo roku 316 n. l. v Pannónii, na území dnešného Maďarska (pravdepodobne v meste Szombathely). Bol synom rímskeho dôstojníka a už ako mladík vstúpil do rímskej armády. Počas služby v Galii (dnešné Francúzsko) sa odohrala udalosť, ktorá sa stala symbolom kresťanskej láskavosti:
Martin stretol pri bráne mesta Amiens premrznutého žobráka. Nemal pri sebe peniaze, a tak mečom rozťal svoj vojenský plášť na polovicu a jednu časť mu daroval. V tú noc sa mu vraj vo sne zjavil Kristus oblečený práve do tohto kusu plášťa. Tento zážitok ho priviedol k rozhodnutiu opustiť vojenskú službu a zasvätiť život Bohu.
Neskôr sa stal žiakom biskupa Hilária z Poitiers, bol vysvätený za kňaza a okolo roku 371 bol zvolený za biskupa mesta Tours. Ako biskup bol známy skromnosťou a oddanosťou chudobným. Založil pri Tours kláštor Marmoutier, jeden z prvých v západnej Európe. Martin zomrel 8. novembra 397 v Candes a pochovaný bol 11. novembra, čo sa stalo dňom jeho sviatku.
Prečo sa na svätého Martina pečie hus?
Tradícia podávania husi na svätého Martina má symbolický pôvod v stredoveku, nie v historických faktoch z Martinovho života. Existujú dve známe legendy, ktoré vysvetľujú, ako k tomu došlo:
- Husi rušili Martina počas kázania, a preto sa vraj „trestajú“ na pekáči.
- Martin sa skrýval pred ľuďmi, ktorí ho chceli zvoliť za biskupa, pretože sa považoval za nehodného. Ukryl sa do husiara, ale husi ho svojím gagotaním prezradili.
Tieto príbehy sú symbolické, no historicky nepotvrdené. V skutočnosti husa patrila na jesenný stôl už v predkresťanských časoch – obdobie okolo 11. novembra bolo časom ukončenia poľnohospodárskej sezóny a zabíjačiek. Pečená husa sa teda prirodzene stala slávnostným jedlom a neskôr sa spojila s kresťanským sviatkom svätého Martina.
Ako sa pripravuje tradičná husia pečienka?
Ak si chcete doma pripraviť pravú sväto-martinskú hus, oplatí sa dodržať niekoľko zásad:
- Najlepšia je domáca alebo farmárska husa, nie mrazená z obchodov.
- Pečie sa pomaly, približne 5 hodín pri teplote 90 – 110 °C, ideálne ponorená do vlastnej masti.
- Na záver sa teplota zvýši na 200 °C, aby bola kožtička chrumkavá.
- Na dochutenie sa používajú bobkový list, jalovec, nové korenie a morská soľ.
K husi neodmysliteľne patrí červená kapusta a knedle – v niektorých regiónoch aj zemiakové lokše.
Sväto-martinské víno – mladé víno roka
Sviatok svätého Martina je spojený aj so začiatkom predaja mladých vín. Vinaři v Česku a na Slovensku tradične otvárajú prvé fľaše 11. novembra o 11 hodine a 11 minúte.
Označenie „sväto-martinské víno“ môžu používať len vína z konkrétnych odrôd:
- Müller Thurgau
- Veltlínske červené skoré
- Muškát moravský
- Modrý Portugal
- Svätovavrinecké
- Zweigeltrebe
Ide o suché, svieže a ovocné vína aktuálneho ročníka, ktoré sa nearchivujú – ich čaro spočíva v mladosti a ľahkosti.
Sväto-martinské rožteky – sladká tradícia
K svätému Martinovi patria aj sladké rožteky, ktoré sa pripravujú v rôznych regiónoch Slovenska a Moravy. Plnia sa makom, orechmi alebo lekvárom a môžu byť kysnuté aj nekysnuté. Kysnuté cesto je bohatšie, pretože obsahuje viac masla a vajec. Táto pochúťka predstavuje symbol hojnosti a ukončenia poľnohospodárskeho roka.
Čo dnes symbolizuje sväto-martinská tradícia
Sviatok svätého Martina má náboženský aj kultúrny rozmer. Pripomína život človeka, ktorý spájal odvahu s pokorou a súcitom.
Pre ľudí dnes tento deň znamená:
- začiatok zimného obdobia
- príležitosť stretnúť sa s rodinou a priateľmi
- ochutnať nové víno a tradičné jedlá
- a zároveň si pripomenúť, že pomoc druhým a skromnosť sú hodnoty, ktoré nikdy nestrácajú význam
Svätý Martin z Tours je skutočná historická osobnosť, ktorej pamiatka pretrvala viac než 1600 rokov. Tradície, ktoré sa s jeho menom spájajú, vznikli postupne a majú hlboký kultúrny význam. Nie všetko, čo sa o ňom hovorí, je doslovne pravda, no myšlienka dobroty, ktorú zanechal, zostáva nemenná – tak ako vôňa husi a čerstvého vína, ktoré sa na jeho sviatok objavujú na našich stoloch.
